MOSKVA, BRATISLAVA. Na konci roka 1943 sa v iránskom Teheráne vôbec prvýkrát stretli lídri troch spojeneckých veľmocí, aby začali rokovania o povojnovom usporiadaní sveta.
Okrem oficiálnych rokovaní prebehla aj oslava 69. narodenín britského premiéra Winstona Churchilla. Na recepcii v budove britskej ambasády bol aj americký prezident Franklin Delano Roosevelt a sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin.
V jednej chvíli sa Stalin postavil a predniesol prípitok, o ktorom dnes Rusi veľmi nehovoria. "Chcel by som povedať, čo prezident a Spojené štáty urobili pre naše víťazstvo vo vojne," povedal sovietsky diktátor, ktorý si v tom čase s Rooseveltom dobre rozumel.
Američania mu napríklad odobrili, že si Sovietsky zväz môže nechať východnú časť Poľska, ktorú obsadil krátko po vypuknutí vojny. No najmä mu Američania pomohli ubrániť sa pred nacistickou ofenzívou, čo vtedy koncom roka 1943 priznal aj Stalin.
"Vo vojne sú najdôležitejšie stroje a Spojené štáty sú krajinou strojov. Bez strojov, ktoré sme dostali cez zákon o pôžičke a prenájme, by sme vojnu prehrali," cituje Stalina správa amerického ministerstva zahraničných vecí zo stretnutia.
Podobne sa neskôr vyjadril aj Nikita Chruščov či maršál Georgij Žukov. Ruská propaganda sa napriek tomu v ďalších desaťročiach snažila bagatelizovať vplyv spojencov na víťazstvo Červenej armády a zdôrazňuje 27 miliónov sovietskych obetí nacistov.

Program ožíva, mení sa agresor
Američania však po roku 1941, keď nacisti napadli Sovietsky zväz, poskytli Sovietom viac ako 400-tisíc džípov a nákladných vozidiel, 14-tisíc bojových lietadiel či trinásťtisíc tankov.
Spojencom – okrem Sovietov aj Britom či Číňanom – poslali pomoc v hodnote 50 miliárd dolárov (po zohľadnení inflácie viac ako 600 miliárd súčasných dolárov), z toho Sovietom prišla pomoc za 11,3 miliardy.
Zákon o pôžičke a prenájme v súčasnosti ožíva opäť, no Rusko sa ocitlo na opačnej strane. Tentoraz je ono agresorom a Američania budú posielať pomoc napadnutej Ukrajine a ďalším spojencom, ktorí by o ňu požiadali.