MARIUPOĽ, BRATISLAVA. Sme opustení, hovorí pred novinármi Iľja Samojlenko, poručík ukrajinského pluku Azov. Kým svet si pripomínal koniec druhej svetovej vojny, on bol spolu so stovkami spolubojovníkov v mariupoľskej oceliarni Azovstaľ a vzdoroval ruskej presile.
Dvadsaťsedemročný muž svojej vláde vyčíta, že sa na súčasnú situáciu nepripravila. Že v posledných ôsmich rokoch neurobila dosť pre to, aby nebolo možné Mariupoľ obkľúčiť.
Za cynické považuje, keď sa vláda chváli tým, že sa jej podarilo evakuovať niekoľko stoviek civilistov z Azovstaľa, pričom zanedbala prípravu na „nevyhnutnú“ vojnu s Ruskom.
„Láme mi to srdce, keď vidím, ako politici oslavujú evakuáciu malej skupiny civilistov, pričom dovolili, aby sa toto stalo 25 tisícom ľudí,“ hovorí pre noviny Kyiv Independent o odhade počtu obetí ruského obliehania Mariupoľa.
Kremeľ ho pomohol stvoriť, dnes na ňom stavia propagandu. Príbeh pluku Azov Čítajte O Mariupoľ už Azov bojoval
Pred vojnou bol Mairupoľ takmer polmiliónovým mestom, kľúčovým prístavom v Azovskom mori, cez ktorý prechádzali napríklad suroviny vyťažené v Donbase. Dôležitý bol aj miestny priemysel, Azovstaľ je jednou z najväčších oceliarní v Európe.
Už v roku 2014, keď po revolúcii na Ukrajine vyvolalo Rusko v Donbase občiansku vojnu, sa mesto stalo terčom útokov. Vtedy proruských separatistov vytlačili dobrovoľníci z plukuAzov, ktorý vznikol z futbalových chuligánov klubu Metalist Charkov.
Zo skupiny, ktorá mala od začiatku blízko ku krajnej pravici, sa po vytlačení separatistov stali hrdinovia Mariupoľa. Čoskoro po vzniku sa pluk zaradil do ukrajinskej národnej gardy a začal zo svojich radov vyhadzovať otvorených neonacistov.
„Máme svoju temnú minulosť, ale rozhodli sme sa ju zahodiť za hlavu a integrovať sa do armády,“ povedal o tomto období Samojlenko.
