IVANIVKA. Olena vyzrela z okna svojej spálne a videla, ako z auta s ruskými značkami vystúpil jej sused, vysoký muž s prezývkou Girovka, a začal z okraja cesty strieľať na nočnú oblohu svetlice.
Na druhý deň sa z lesa v dlhej kolóne vynorili ruské tanky a iné obrnené vozidlá a po tej istej ceste zamierili k malej dedine približne 60 kilometrov južne od ruských hraníc.
O niekoľko dní neskôr, po ruskom ústupe zo severnej a strednej Ukrajiny, sa do obývačky 66-ročnej Oleny dostavili štyria vyšetrovatelia z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU). Povedala im, čo videla, a ukázala im miesto, kde Girovka stál a vystrelil svetlice. Ďalší susedia vyšetrovateľom povedali, že Girovku videli kráčať k ukrajinským pozíciám a späť niekoľko minút predtým, ako ich začali ostreľovať ruské jednotky.
Odvtedy suseda nikto v dedine nevidel.
„Možno to urobili pre peniaze,“ vraví o možných kolaborantoch s Ruskom Olena. Jej priezvisko denník Washington Post neuvádza pre jej obavy z možnej odvety. „Niečo im sľúbili. Rozmýšľam, ako je možné predať svoje svedomie a dôstojnosť. Ja neviem. Nerozumiem tomu.“
Nikolaj a Ihor Anačenkovci z teritoriálnej obrany Černihiva obzerajú miesta, ktoré okupovala ruská armáda. (zdroj: Wojciech Grzedzinski - Washington Post)Sprisahanie a kolaboranti
V malých mestách a dedinách po celej Ukrajine, ktoré vo februári a marci okupovali Rusi, teraz prevládla atmosféra podozrievania a obavy zo sprisahania.
Po týždňoch občania po celej krajine potichu hovoria o ľuďoch, ktorí podľa nich predali svojich susedov, a o tom, či to mohli urobiť dobrovoľne alebo pod nátlakom.
