PARÍŽ. Počet ľudí, ktorí boli v roku 2021 ohrození hladom, vzrástol o pätinu - na 193 miliónov - z dôvodu konfliktov, ekonomickej krízy a extrémneho počasia. Toto číslo bude pritom ďalej rásť, ak nebudú prijaté naliehavé opatrenia.
Vyplýva to zo správy agentúr Organizácie Spojených národov (OSN) zameraných na potraviny a výživu.
Vyhliadky nie sú dobré
V roku 2021 stúpol počet ľudí ohrozených hladom o takmer 40 miliónov, čo predstavuje nárast o 20 percent oproti predchádzajúcemu roku.
Globálna sieť proti potravinovej kríze (GNAFC) zároveň vo svojej správe upozorňuje na to, že od roku 2016 sa miera potravinovej neistoty takmer zdvojnásobila.
"Vyhliadky do budúcnosti nie sú dobré. Ak sa nespraví viac pre to, aby sme podporili vidiecke komunity, tak miera devastácie v súvislosti s hladom a stratou živobytia bude desivá. Aby sme tomuto predišli, je potrebné v rozsiahlej miere prijať naliehavé humanitárne kroky," uvádza GNAFC.
Vlani trpelo hladom 193 miliónov ľudí v 53 krajinách
Organizácia Spojených národov definuje "akútnu potravinovú neistotu" ako situáciu, keď neschopnosť osoby skonzumovať adekvátne potraviny priamo ohrozuje jej život alebo živobytie.
"Ide o hlad, pri ktorom hrozí, že prepukne do hladomoru a spôsobí rozsiahle umieranie," uviedla Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
Vlani bolo hladom ohrozených 193 miliónov ľudí v 53 krajinách sveta, pričom medzi najviac zasiahnuté patrí Konžská demokratická republika, Etiópia, Jemen a Afganistan.
Vojny, ekonomické šoky a extrémy počasia
Zvýšenie miery potravinovej neistoty v spomínaných 53 krajinách bolo v roku 2021 "poháňané toxickou kombináciou konfliktu, počasia a extrémnych ekonomických šokov", uvádza FAO.
Hoci FAO neberie vo svojej správe o potravinovej neistote z vlaňajšieho roka do úvahy konflikt na Ukrajine, organizácia upozorňuje na to, že táto vojna, bude mať najničivejší vplyv na potravinovú krízu v krajinách, ktoré sú na pokraji hladomoru.
Rusko a Ukrajina sú totiž poprednými svetovými vývozcami základných poľnohospodárskych produktov, akými sú pšenica, slnečnicový olej či hnojivá.
Podľa GNAFC boli vlani najväčšími importérmi ruskej a ukrajinskej pšenice Somálsko, kde až 90 percent pšenice pochádzalo z týchto dvoch krajín; Konžská demokratická republika, kde to bolo 80 percent; a Madagaskar, ktorý importoval 70 percent základných potravín z Ruska a Ukrajiny.
