Keď dôjde k útoku, hovorcom sa len ťažko dovoláte. Napriek tomu boli ukrajinskí novinári na krízové momenty zvyknutí už z predchádzajúcich rokov. „Teraz je situácia oveľa dramatickejšia a viac stresujúca, aj život novinárov sa úplne zmenil,“ vraví pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače MARIA ŽARTOVSKÁ, politická reportérka nezávislého webu Babel.ua, ktorý prináša správy aj v angličtine.
Ako si spomínate na prvé momenty z 24. apríla, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu?
To ráno si pamätám veľmi jasne. Okolo piatej ráno ma zobudil manžel, pretože mu kolega volal, že v Kyjeve počuť výbuchy. Zobudila som sa a prečítala si Putinov prejav o začiatku „špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Okamžite som si uvedomila, že sa začala vojna. Moji kolegovia sa rýchlo pripojili na pracovný chat a začali sme hneď konflikt pokrývať. Volala som poradcovi starostu Kyjeva Vitalija Klička, aby som zistila, na ktorých miestach došlo k výbuchom, sledovali sme všetky nové informácie.
Ako vyzerala situácia v Kyjeve?
Okolo deviatej ráno sme vyšli na ulicu a videli sme, že niektorí ľudia už odchádzajú a nakladajú si do kufrov áut veci. Na jedlo a vodu sa pred obchodmi tvorili rady. V malej kaviarni sme si kúpili kávu a stále si pamätám, ako mi čašníčka popriala dobré ráno. Následne mi jedno ruské médium, ktoré sa dá považovať za liberálne, ponúklo, aby som napísala o prvom dni vojny v Kyjeve, odmietla som však.
