BERN. Vo švajčiarskych Alpách sa našli skameneliny ichtyosaurov vrátane najväčšieho zuba tohto druhu, aký bol doteraz objavený. Informovala o tom štúdia uverejnená v časopise Journal of Vertebrate Pathology.
Dravé ichtyosaury boli jedny z najväčších živočíchov vôbec – mohli dorásť až do dĺžky 20 metrov a vážili 80 ton. Prvýkrát sa na Zemi objavili pred 250 miliónmi rokov počas spodného triasu.
Menší druh ichtyosaura pripomínajúci dnešného delfína sa objavoval ešte aj neskôr, no pôvodné obrovské ichtyosaury vyhynuli pred 200 miliónmi rokov.
Na rozdiel od dinosaurov sa veľa skamenelín týchto morských plazov nezachovalo, preto "sú až dodnes záhadou", ako uviedol hlavný autor štúdie Martin Sander z Univerzity v Bonne.
Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že išlo o morského plaza, skameneliny objavené vo švajčiarskych Alpách sa našli v nadmorskej výške 2800 metrov. Spôsobilo to posúvanie tektonických dosiek a formovanie alpského masívu, ktorými sa fosílie dostali do väčších výšok.
Paleontológovia sa domnievali, že ichtyosaury obývali len hlboké oceánske oblasti, nové nálezy však naznačujú, že mohli plávať i pri pobreží.
Vo Švajčiarsku sa našli dva súbory kostí, ktoré naznačujú, že jeden z ichtyosaurov mohol merať 20 metrov a druhý 15 metrov.
Pre vedcov je však oveľa vzácnejší nález zuba ichtyosaura. "Má priemer až šesť centimetrov, čo je aj na ichtyosaurie štandardy naozaj veľa. Doteraz najväčší objavený zub mal priemer dva centimetre a pochádzal z jedinca dlhého 18 metrov," vysvetlil Sander. Podľa výskumníkov to však nedokazuje, že zub pochádzal z nadpriemerne veľkého ichtyosaura, pravdepodobnejšie je, že išlo len o jedinca s abnormálne vyvinutou čeľusťou.
