ZÁHREB. V chorvátskej metropole Záhreb v stredu slávnostne odhalili dlho očakávaný pamätník obetiam holokaustu a chorvátskeho pronacistického režimu z druhej svetovej vojny. Pamätník však vyvolal v meste spory, informuje tlačová agentúra AFP.
Dvanásť metrov vysoké sochárske dielo, situované vedľa záhrebskej hlavnej železničnej stanice, symbolicky predstavuje stenu z kufrov odobratých obetiam predtým, ako ich natlačili do dobytčích vagónov a deportovali do koncentračných táborov.
Z tohto miesta deportovali v auguste 1942 do vyhladzovacieho tábora Auschwitz na území nacistami okupovaného Poľska približne 800 záhrebských Židov.
Židovská komunita mala námietky
Iniciatíva postaviť pamätník obetiam holokaustu vznikla pred niekoľkými rokmi a pripravený na slávnostné odhalenie bol už vlani.
Miestna židovská komunita namietala, že počas realizácie projektu sa s ňou nikto neradil, a argumentovala, že pamätník opomína kľúčovú úlohu, ktorú zohral pronacistický režim v Chorvátsku pri krutostiach počas druhej svetovej vojny.
Svetový židovský kongres (WJC) vyjadril rovnaký postoj a obvinil chorvátske úrady z pokusov o "prepisovanie dejín".
"Človek nemôže rozprávať o holokauste v Chorvátsku bez toho, aby nezdôraznil hlavnú úlohu ustašovského režimu" v zločinoch proti Židom, Srbom, Rómom a ďalším svojim odporcom, uviedol kongres vo vyhlásení.
Ustaša bolo chorvátske revolučné ultranacionalistické a fašistické hnutie hlásiace sa ku katolicizmu. Ustašovský režim, v súlade so svojimi rasovými zákonmi, prenasledoval a zavraždil státisíce etnických Srbov, Židov, Rómov a protifašisticky orientovaných Chorvátov.
Mestský úrad ustašovcov spomenul
Mestský úrad v Záhrebe po kritike nakoniec venoval daný pamätník obetiam holokaustu a ustašovského režimu.
"Stojím tu dnes pokorne s nádejou, že odhalenie pamätníka prispeje ku kultúre spomínania, aby sme nezabudli na chyby minulosti a čo najmenej ich opakovali," povedal na stredajšej ceremónii starosta Záhrebu Tomislav Tomaševič.
