PARÍŽ. Emmanuel Macron sa stal v noci na pondelok oficiálnym víťazom druhého, rozhodujúceho kola prezidentských volieb vo Francúzsku.
Macron získal 58,5 percenta odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho krajne pravicovej vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov, vyplýva z údajov francúzskeho ministerstva vnútra.
O sile rozhodne parlament
Macron sa tak stane prvým francúzskym prezidentom od Jacquesa Chiraca v roku 2002, ktorý bude vládnuť aj v druhom funkčnom období. O jeho politickej sile rozhodne výsledok Macronovho hnutie Republika Vpred v júnových parlamentných voľbách.
Prvé výsledky hovoria o účasti okolo 72 percent, čo by vo Francúzsku bola najnižšia od roku 1969.
V mnohých európskych štátoch vrátane Slovenska by pritom taká účasť bola považovaná vysokú, o víťazstve Zuzany Čaputovej pred tromi rokmi v druhom kole rozhodlo necelých 42 oprávnených percent voličov.
Jednoznačné víťazstvo
„Je to jednoznačné víťazstvo,“ zareagoval medzi prvými Macronov minister pre Európu Clément Beaunu. „Prvýkrát v histórii piatej republiky sa stalo, že prezident obhájil post, aj keď mal väčšinu v parlamente. Je to dôležité, veľmi dôležité, pretože to bol politický súboj s krajnou pravicou.“
Nedopadlo to ako naposledy. Iný Macron vyhral proti inej Le Penovej (komentár) Čítajte Jacques Chirac aj Francois Mitterand síce obhájili prezidentské posty, no pri druhom víťazstve nemali väčšinu v parlamente a vo francúzskom poloprezidentskom systéme tak nemali ani priamy vplyv na fungovanie vlády. Voliči si ich tak vtedy natoľko nespájali s prípadnými neúspechmi kabinetu.
Prezident je podľa pravidiel piatej republiky, ktorú zaviedol v roku 1958 Charles de Gaully, na čele vlády len vtedy, ak má aj parlamentnú väčšinu.
Ak to tak nie je, najväčšiu moc má podobne ako na Slovensku premiér.
