JERUZALEM. Palestínske hnutie Hamas vo štvrtok vyzvalo Palestínčanov, aby sa "zmobilizovali" na piatkové modlitby v mešite al-Aksá a na obranu tohto posvätného miesta v Jeruzaleme.
Informoval o tom denník The Times of Israel (TOI).
Šéf Hamasu telefonoval s Lavrovom
O aktuálnej situácii v pásme Gazy a v Jeruzaleme vo štvrtok telefonicky hovoril vodca Hamasu Ismáíl Haníja s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
Podľa palestínskych médií Haníja ocenil, že Moskva podporuje práva Palestínčanov v mešite al-Aksá. Súčasne obvinil Izrael, že bráni moslimským veriacim v prístupe na toto posvätné miesto, útočí na nich a ničí moslimský majetok.
Izraelský denník citoval z Lavrovovho vyjadrenia, v ktorom pripomenul, že Rusko "vždy stálo na strane palestínskeho ľudu v jeho práve na sebaurčenie a na vytvorenie palestínskeho štátu".
Šéf ruskej diplomacie v súvislosti s najnovším vývojom v Jeruzaleme kritizoval izraelské bezpečnostné zložky za neprimerané použitie sily voči palestínskym civilistom.
Násilné potýčky v okolí mešity al-Aksá si vyžiadali 150 zranených Čítajte Nové potýčky v areáli mešity al-Aksá
Podľa TOI došlo vo štvrtok ráno na Chrámovej hore a v areáli mešity al-Aksá k novým potýčkam medzi Palestínčanmi a izraelskou políciou.
Izraelská polícia uviedla, že do mešity vstúpili desiatky maskovaných výtržníkov a následne uzavreli dvere. Potom začali do izraelských policajtov hádzať kamene a pyrotechniku. Izraelské zložky reagovali použitím prostriedkov na rozohnanie davu.
TOI pripomenul, že štvrtok bol posledným dňom, keď mali židovskí návštevníci povolený prístup na Chrámovú horu. Tento areál bude totiž pre nich uzavretý až do konca ramadánu - 2. mája. Ide o súčasť dlhoročnej politiky zákazu vstupu nemoslimom na toto miesto počas posledných desiatich dní moslimského posvätného mesiaca.
Vlani viedli potýčky k ozbrojenému konfliktu
Chrámová hora je častým ohniskom napätia v izraelsko-palestínskych vzťahoch. Potýčky, ktoré sa tam odohrali vlani, a následné ostreľovanie územia Izraela palestínskymi radikálmi viedli k ozbrojenému konfliktu medzi židovským štátom a palestínskym pásmom Gazy.
Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších stavieb.
Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších.
Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.
