Belehrad 7. júla (TASR) - Srbská vláda dnes odsúdila všetky vojnové zločiny spáchané počas juhoslovanských vojen z 90. rokov, napriek domácemu aj vonkajšiemu tlaku však osobitne nezdôraznila masakru v bosnianskej Srebrenici.
Srbské jednotky po dobytí srebrenickej enklávy, tzv. chránenej zóny OSN, zabili v júli 1995 takmer 8000 moslimských mužov a chlapcov. Udalosť je najhoršou svojho druhu, ku ktorej došlo v Európe od druhej svetovej vojny.
Vo vyhlásení zverejnenom pár dní pred desiatym výročím masakry, ktoré si pripomenú 11. júla, srbská vláda udalosti v Srebrenici označila za "obrovský zločin", spomenula ich však na jednej úrovni so zverstvami, ktoré v regióne spáchali na Srboch.
"Je mimoriadne dôležité, že - odsudzujúc zločiny - nemožno robiť rozdiely medzi nevinnými obeťami na základe ich národnosti alebo vierovyznania," uvádza sa v komuniké. Vláda Srbska najrozhodnejšie odsudzuje všetky vojnové zločiny spáchané počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii.
Srbská vláda umiernených nacionalistov sa zdráha verejne uznať rolu Srbska na srebrenickej masakre a odsúdiť vojnovú politiku vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča.
Kabinet Vojislava Koštunicu je pod rastúcim tlakom, aby k Srebrenici zaujal jasný postoj, osobitne od júna, keď miestne televízie odvysielali videozáznam z leta 1995, na ktorom príslušníci srbskej polovojenskej jednotky popravili šesť srebrenických moslimov.
Vláda sa nevyjadrila k predpokladaným organizátorom masakry - bosnianskosrbskému politickému lídrovi Radovanovi Karadžičovi a jeho generálovi Ratkovi Mladičovi. Haagsky tribunál OSN dvojicu obžaloval z genocídy, obaja stále zostávajú na úteku.
Kabinet vo vyhlásení uviedol, že "páchatelia vojnových zločinov sú jednotlivci a ako jednotlivci musia byť bratí na zodpovednosť za zločiny, ktoré spáchali".
"Aby sa zaistilo, že sa to nebude opakovať, žiaden zločin nemožno ospravedlňovať, skrývať alebo nechať bez potrestania," uvádza sa v texte.
