MOSKVA, BRATISLAVA. Ihor sa v Moskve neocitol dobrovoľne. Vo svojej dedine v charkovskej oblasti žil ešte niekoľko týždňov po tom, ako ju obsadili ruskí okupanti. Snažil sa tam ostať, no pochopil, že ho to skôr či neskôr môže stáť život.
Zažil to, ako dedinu odpojili od elektriny a potraviny sa tak začali kaziť. Zažil rabovanie ruských vojakov, ktorí miestnym brali posledné zásoby jedla.
Mesto odrezali, pomoc nepustia, ľudí unášajú. Mariupoľ je oveľa horší ako Buča Čítajte V dedine sa hovorilo o desiatkach mŕtvych civilistov, no situácia nedosahovala rozmery masakru napríklad v Buči pri Kyjeve.
Keď sa snažil odísť, vojaci mu hovorili, že môže, ale len do Ruska. Ak by sa vydal pešo napríklad do Charkova, vojaci by ho pri prvej príležitosti zastrelili. Alebo by ho zabila mína na poli, hovorí pre Kyiv Independent. "Uvedomíte si, že sa s tým nedá nič urobiť, že už nemáte svoj život pod kontrolou," povedal.
Ihor sa nakoniec podvolil, keď sa dopočul, že ruská armáda začína verbovať aj miestnych mužov do boja. Dovtípil sa, že ak by odmietol bojovať, zabili by ho.
