MOSKVA, SEVASTOPOĽ. Dvanásteho augusta 2000 počas cvičenia v Barentsovom mori explodovalo na palube ruskej jadrovej ponorky K-141 Kursk palivo torpéda.
Väčšina posádky zahynula hneď, no keď ponorka po výbuchu dosadla na dno, 23 námorníkov v jej útrobách stále žilo.
„Rusi nemali potrebnú záchrannú techniku, ale keď sa britské a nórske námorníctvo ozvalo s ponukou pomoci, Putin radšej nechal námorníkov zomrieť, než by cudzincom dovolil nahliadnuť do jedného z najvyspelejších ruských plavidiel,“ hodnotí vo svojej knihe Musíme si pohovoriť o Putinovi Mark Galeotti, odborník na ruskú politiku a bezpečnostné otázky.

Kremeľ formálne požiadal o pomoc až po štyroch dňoch, vo chvíli, keď už námorníkov nebolo možné zachrániť.
Niečo podobné sa zrejme odohráva aj dnes. Kremeľ zahmlieval stav svojej vlajkovej lode a teraz nehovorí pravdu o osude námorníkov na palube.
Rusko klamalo, že celú posádku krížnika evakuovalo
Keď sa totiž v stredu objavili správy, že ukrajinské strely typu Neptun zasiahli pýchu ruského námorníctva krížnik Moskva, Kremeľ najprv prišiel s vlastnou verziou udalostí.