PARÍŽ. Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penova v utorok poprela, že by tajne plánovala odchod Francúzska z EÚ.
Zdôraznila, že tzv. "frexit" nebude presadzovať ani v prípade, že by neuspela so snahami o reformu európskej dvadsaťsedmičky. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
V prvom kole vyhral Macron
Le Penová, predsedníčka nacionalistickej strany Národné zhromaždenie (RN), sa 24. apríla stretne v druhom kole prezidentských volieb so súčasným šéfom Elyzejského paláca Emmanuelom Macronom.
V nedeľňajšom prvom kole ju Macron porazil v pomere 27,84 ku 23,15 percenta hlasov.
Ako vyberať medzi cholerou a morom. Le Penovej môžu k víťazstvu pomôcť voliči ľavice Čítajte "Nie, nemám nijakú tajnú agendu," povedala Le Penová pre rozhlasovú stanicu France Inter. Reagovala tak na podozrenia, že hoci deklaruje podporu francúzskemu členstvu v EÚ, v skutočnosti má v úmysle dosiahnuť odchod Paríža z eurobloku.
Pre takýto hypotetický scenár sa po vzore brexitu vžilo v médiách označenie frexit.
Politička však zároveň vyhlásila, že veľká väčšina Francúzov nepodporuje Európsku úniu v jej súčasnej podobe. "Funguje absolútne nedemokraticky, využíva hrozby a vydieranie a uplatňuje politiku, ktorá je v rozpore so záujmami ľudí," domnieva sa Le Penová, ktorá by by chcela presadiť rozsiahle reformy Európskej únie.
V rámci snáh o oslovenie širšieho spektra voličov už Marine Le Penová oficiálne nepresadzuje odchod Francúzska z EÚ, Schengenu a eurozóny, ale zachováva si svoj hlboko euroskeptický postoj, vysvetľuje Reuters.
Zmeny v schengenskej zmluve
Po prípadnom zvolení za francúzsku prezidentku by chcela dosiahnuť zmeny v schengenskej zmluve, ktorá tvorí v rámci Európskej únie základ spoločnej hraničnej a migračnej politiky.
Plánuje tiež zvýšiť počet colníkov a zaviesť kontroly niektorých druhov tovaru dovážaných do Francúzska z iných členských krajín, čo by podľa analytikov mohlo vyvolať napätie v rámci eurobloku.
V rozhovore pre rádio France Inter však Le Penová jednoznačne poprela, že by v prípade neúspechu svojich "reformných" snáh presadzovala odchod Francúzska z EÚ. "Určite nie," odpovedala šéfka Národného zhromaždenia na takúto otázku.
Macron a Le Penová si 24. apríla zopakujú svoj duel z prezidentských volieb v roku 2017. Podľa agentúry AFP o víťazovi rozhodnú hlasy voličov ľavicového kandidáta Jeana-Luca Mélenchona, ktorý v prvom kole získal 21,95 percenta odovzdaných hlasov.
Sarkozy bude hlasovať za Macrona
Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v utorok oznámil, že v druhom kole volieb hlavy štátu podporí súčasného šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona.
"Budem hlasovať za Emmanuela Macrona, pretože som presvedčený, že má potrebné skúsenosti, aby mohol čeliť vážnej medzinárodnej kríze," napísal pravicový exprezident na Facebooku.
"On (Macron) je jediný, kto v súčasnej situácii dokáže konať," zdôvodnil. Ocenil tiež, že prioritou jeho hospodárskej politiky je hodnota práce a jeho záväzok voči Európe je "jasný a jednoznačný".
"Musíme sa vzdať našich straníckych zvykov... Vernosť hodnotám republikánskej pravice a našej kultúre vládnutia nás musí viesť k tomu, aby sme nasledovali Macronovo volanie po jednote," doplnil Sarkozy, ktorý bol prezidentom Francúzska v rokoch 2007 - 2012.
Kandidátka Sarkozyho konzervatívnej strany Republikáni (LR) Valérie Pécresseová, ktorú exprezident odmietol verejne podporiť, získala v prvom kole volieb len 4,78 percenta hlasov.
Republikáni, ktorým sa nepodarilo prekonať päťpercentnú hranicu, sa tak dostali do finančných problémov, keďže štát im pre nízku podporu voličov výdavky na volebnú kampaň nepreplatí. Pécresseová preto v pondelok naliehavo vyzvala na dary a podporu, aby strana dokázala prežiť.
