Článok je prepisom videorozhovoru, ktorý vyšiel v sekcii video. Prepísala ho Barbora Paľovčíková.
"Je pravda, že Rusko nie je iba Moskva, ale imperiálny naratív v ruskej spoločnosti je v zásade všade rovnaký, pretože je veľmi ovplyvnený propagandou a neslobodnými médiami, ktoré vytvárajú masáž," vysvetľuje pre SME diplomat a politický geograf JAROSLAV KURFÜRST to, prečo sa ruská agresia na Ukrajine teší veľkej podpore domáceho obyvateľstva.
Rusi podľa neho pohŕdajú Ukrajincami a vidia ich ako "stratených Rusov, bratov, ktorí ich zradili". Zároveň však podcenili ich túžbu po vlastnej štátnosti.
Dodáva, že aj keby Rusko vyhralo bitku o Krym či Donbas, vojnu na Ukrajine už teraz prehralo a pred očami sveta spáchalo reputačnú samovraždu.
Jaroslav Kurfürst
- Pracuje na Ministerstve zahraničných vecí ČR ako splnomocnenec ministerstva pre Východné partnerstvo.
- Pôsobil na českých zastupiteľstvách v Moskve, vo Washingtone alebo v Bruseli.
- Podieľal sa prípravách vstupu Česka do NATO.
- Napísal knihu Príbeh ruskej geopolitiky.
Je vo vojne na Ukrajine niečo, čo vás - či už ľudsky, alebo profesijne - prekvapilo na strane Ruska?
Na strane Ruska ma naozaj prekvapila neefektívnosť ruskej armády. V roku 2014, keď prišlo k anexii Krymu, nepokojom a rozpútaniu konfliktu v Donbase, sa v expertnej komunite hovorilo, že je to nová ruská armáda. Že prišlo k zásadnému, kvalitatívnemu pokroku. Teraz však vidíme, že k tomu neprišlo.
Do hodnotenia roka 2014 sme podľa mňa nezapočítali dezorientáciu ukrajinských ozbrojených zložiek. Vtedy vrchný veliteľ ozbrojených síl utiekol z krajiny, na čele ozbrojených síl boli väčšinou proruské figúrky. Rusko si vďaka tomu na Ukrajine robilo, čo chcelo. To sa však nestalo v roku 2022.
Ruská armáda zabíjala civilistov v meste Buča, mnohí mladí ruskí vojaci videli po prvý raz splachovací záchod, rabujú byty. Mnohí mali pocit, že celé Rusko je ako Moskva, ale aké vlastne Rusko je?
