BRUSEL. Európska komisia vedie právne konania voči Slovensku v oblasti prania špinavých peňazí a v oblasti zavádzania pravidiel Európskej únie o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora.
Informuje o tom spravodajca TASR s odkazom na pravidelný balík rozhodnutí Komisie o porušení právnych predpisov zo strany členských štátov Únie.
Komisia pripomenula, že cieľom rozhodnutí, ktoré pokrývajú rôzne sektory a oblasti politiky EÚ, je zabezpečiť správne uplatňovanie únijného práva v prospech občanov a podnikov.
Nesprávna transpozícia
V kapitole Finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov eurokomisia zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko a vyzvala vládu, aby správne transponovala 4. smernicu EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí do slovenskej legislatívy.
Aj keď Slovensko oznámilo úplné zavedenie smernice, Komisia identifikovala niekoľko prípadov jej nesprávnej transpozície do vnútroštátneho práva.
Tieto prípady sa týkajú správneho fungovania finančných spravodajských jednotiek, zavádzania sankcií a administratívnych opatrení na potrestanie trestných činov prania špinavých peňazí či vytvorenia mechanizmov pre oznamovateľov porušení zákona (whistlebloweri).
Komisia pripomenula, že ide o pravidlá, ktoré sú súčasťou nástroja boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom legislatívne medzery v jednom členskom štáte majú vplyv na Úniu ako celok.
Bez uspokojivej odpovede zo strany Slovenska do dvoch mesiacov môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadu Súdnemu dvoru Európskej únie.
Eurokomisia môže štáty žalovať
V kapitole Digitálna ekonomika eurokomisia zaslala vláde Slovenskej republiky taktiež odôvodnené stanovisko. Od Slovenska, ako aj od Belgicka, Bulharska, Českej republiky, Chorvátska, Lotyšska, Maďarska, Rakúska a Švédska žiada, aby uzákonili pravidlá Únie o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora.
Komisia vyzvala uvedené krajiny, aby poskytli informácie o tom, ako transponujú pravidlá smernice EÚ o otvorených dátach z roku 2019 do svojho vnútroštátneho práva.
Ak uvedených deväť členských krajín nepošle uspokojivú odpoveď do dvoch mesiacov, eurokomisia ich môže zažalovať na Súdnom dvore Európskej Únie v Luxemburgu.
