MARIUPOĽ, BRATISLAVA. Každé ráno vyšiel Mykola Osyčenko na desiate poschodie svojej bytovky v centre Mariupoľa, zapol telefón a snažil sa nájsť mobilné pripojenie. Potom zapol fotoaparát a nahral videá na facebook, čím dal rodine najavo, že je ešte nažive.
Svetu tak ukazoval skazu, ktorá sa odohrávala a dodnes sa odohráva v jeho ukrajinskom meste na pobreží Azovského mora, ktoré od prvých dní invázie na Ukrajine ruská armáda ostreľuje. „Dalo sa vidieť, ako sa mi každým dňom mení tvár,“ povedal pre magazín Wired.
Počas tých vzácnych minút online sa pripojil na sociálnu sieť telegram a spravodajské weby, aby si prečítal hlavné spravodajstvo, o ktoré sa potom v bytovke podelil s ľuďmi, ktorí už mali vybité telefóny.
Prišli ste o ľudskú tvár, odkázal ruským vojakom Zelenskyj. Masaker v Buči nemusí byť jediným Čítajte Vedia len to, že chcú prežiť
Osyčenko, ktorý vedie televíziu Mariupoľskoje TV, a tento rok s ňou plánoval rozširovanie a oslavy 25. výročia vzniku, sa z mesta dostal 15. marca. Rozširovanie ani oslavy sa konať nebudú, štúdiá na pobreží sú už zničené.
Ak by dnes ešte v meste bol a vyšiel by na desiate poschodie, k mobilnému signálu by sa zrejme nedostal.
Mariupoľ je nielenže neustále bombardovaný, ale pre ruskú blokádu aj odrezaný od sveta. Ľudia sa nemajú ako dostať k pomoci alebo k zásobám.
