BUDAPEŠŤ. V nedeľu 3. apríla sa budú v Maďarsku konať v poradí deviate demokratické voľby do Národného zhromaždenia po zmene režimu v roku 1990. V deň volieb sa uskutoční aj referendum zamerané proti LGBTI k otázke formulovanej ako ochrany detí pred propagandou LGBTI.
Favoritom je opäť Orbán
O 199 poslaneckých mandátov sa uchádza blok strán vlády premiéra Viktora Orbána Fidesz-KDNP, zoskupenie šiestich opozičných strán V jednote za Maďarsko, ktorého kandidátom na post premiéra je Péter Márki-Zay, ale aj šesť parlamentných strán a dve mimoparlamentné strany.
Zoskupenie V jednote za Maďarsko tvoria strany Demokratická koalícia (DK), MSZP, Jobbik, Politika môže byť iná (LMP), Dialóg a Momentum.
Priebeh volieb
Voľby sa konajú podľa volebného zákona prijatého 23. decembra 2011. Právnu normu zásadne meniacu volebný systém presadil dvojtretinovou väčšinou vládnuci blok Fidesz-KDNP. Voľby si však aj po roku 2011 zachovali charakter kombinovaného systému, akým sa volilo v Maďarsku už od roku 1990.
Voliči v jednokolových voľbách rozhodujú o mandáte 199 poslancov. Každý volič má k dispozícii dva hlasy: jeden dáva politickej strane, druhý kandidátovi v jednomandátových volebných obvodoch.
V jednomandátových obvodoch volia voliči 106 poslancov. Zvyšných 93 mandátov sa rozdelí pomerným systémom medzi politické strany, ktoré prekročili päťpercentnú hranicu odovzdaných hlasov. Tieto mandáty prideľované z celoštátnej kandidátky sa môžu znížiť o mandáty prípadne získané kandidátmi z 13 registrovaných národnostných menšín.
Voliči národnostných menšín majú možnosť rozhodnúť sa, či budú voliť z celoštátnej straníckej kandidátky, alebo z národnostnej listiny. V druhom prípade sa museli vopred zaregistrovať do osobitného zoznamu voličov.
Orbána chce poraziť aj Putinom. Ako líder maďarskej opozície naháňa voličov ČítajteK získaniu plnoprávneho národnostného poslaneckého mandátu je potrebných 20 000 - 25 000 hlasov. V prípade nižšieho počtu odovzdaných hlasov majú menšiny možnosť delegovať v parlamente takzvaného národnostného hovorcu, ktorý však nemá hlasovacie právo. V uplynulom volebnom období mala iba nemecká národnostná menšina plnoprávneho poslanca.
Pri rozdeľovaní mandátov z celoštátnej kandidátky sa prihliada aj na tzv. zlomkové (prepadnuté) hlasy z jednomandátových obvodov. Systém zlomkových hlasov sa uplatňoval aj v predchádzajúcom volebnom systéme. Jeho účelom bolo kompenzovať relatívnu "nespravodlivosť" väčšinového systému v jednomandátových obvodoch.
Voľba zo zahraničia
Volebné právo majú už v tretích parlamentných voľbách na základe príslušného zákona z roku 2010 aj držitelia maďarského občianstva žijúci v zahraničí. Môžu však voliť iba zo straníckej kandidátky, pretože k voľbe kandidátov jednomandátových obvodov je potrebný trvalý pobyt v Maďarsku.
Držiteľom maďarského občianstva v krajinách, kde je zakázané dvojaké občianstvo - v Rakúsku, na Slovensku a na Ukrajine - zaviedla maďarská vláda možnosť registrácie cez internet. Na formulároch uvedú svoje osobné údaje a adresu, na ktorú im potom zašlú hlasovacie lístky. Svoje hlasy odovzdajú poštou. Maďarská vláda deklarovala, že dbá na to, aby sa v procese volebnej registrácie zahraničných Maďarov nedostali ich údaje do rúk úradov v krajine, v ktorej žijú.
Maďari pracujúci a študujúci v zahraničí môžu voliť iba osobne na maďarských zastupiteľských úradoch.
Pred voľbami a počas nich neplatí žiadne moratórium. V deň volieb - v čase otvorenia volebných miestností od 06.00 do 19.00 h - je v okruhu 150 metrov zakázané organizovať volebné zhromaždenia a na verejných priestranstvách nie je možné viesť žiadnu volebnú kampaň.