tri krajiny sa považujú za spojencov Američanov v moslimskom svete. Práve Washington vyzýval moslimské krajiny, aby neváhali a nadviazali s novým Irakom diplomatické vzťahy.
Analytici tvrdia, že únosy diplomatov majú tieto štáty odradiť od toho, aby do Iraku posielali diplomatov. To by vzbudzovalo dojem, že neuznávajú súčasnú irackú vládu. Washington aj Bagdad už vyzvali moslimské krajiny, aby sa nedali vydierať teroristami. Iracká vláda prisľúbila lepšiu ochranu diplomatických misií.
Irackí predstavitelia však majú aj iné vysvetlenie posledných incidentov: veľvyslanci moslimských krajín, predovšetkým tých, v ktorých prevažujú sunniti (Egypt aj Pakistan), sa stretávajú so sunnitským odbojom. Chcú tak vraj oslabiť vplyv šíitmi a Kurdami ovládanej vládnej elity. Na stretnutia chodia bez ochranky a kráčajú tak v ústrety teroristom. Jordánsko už pre obvinenia, že podporuje sunnitov, stiahlo svojho veľvyslanca z krajiny.
Počas vlády Saddáma Husajna väčšina moslimských krajín nemala ambasády v Bagdade. Bola to reakcia na inváziu Iraku do Kuvajtu. Dnes je v hlavnom meste 18 veľvyslanectiev, väčšinu však vedú diplomati nižšieho rangu. Včera ukázala iracká odnož al-Káidy na internete doklady egpytského veľvyslanca Ihába Šarífa.
Uniesli ho v sobotu, keď si v Bagdade kupoval noviny. Ide o prvý únos diplomata, ku ktorému sa prihlásila skupina najhľadanejšieho teroristu v Iraku Músu Zarkávího. Zarkáví je známy brutálnymi popravami rukojemníkov.
Veľvyslanci Bahrajnu a Pakistanu podobnému osudu unikli len o vlások: ich autá ostreľovali neznámi ozbrojenci. Podľa irackých bezpečnostných zložiek sa tieto útoky mali skončiť únosom. Niečo podobné sa stalo aj ruskému veľvyslancovi, to by však nepodporovalo teórie o útočení na diplomatov z moslimských krajín.
