BUDAPEŠŤ. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyšle na parlamentné voľby v Maďarsku, ktoré sa konajú 3. apríla, komplexnú monitorovaciu misiu takmer 300 pozorovateľov.
Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na správu internetového vydania denníka Népszava, podľa ktorého je Maďarsko po Bulharsku druhou členskou krajinou Európskej únie, ktorú bude monitorovať komplexná misia.
Členovia zo všetkých členských krajín
Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý je súčasťou OBSE, začiatkom februára rozhodol, že navrhuje nasadiť v Maďarsku komplexnú misiu, ktorá je podstatne početnejšia než obmedzená misia.
Ústredná expertná skupina pozorovateľov OBSE už pracuje v Maďarsku od začiatku marca, monitoruje okolnosti a prípravy na parlamentné voľby. Na budúci týždeň sa k nej pridá 190 pozorovateľov, ktorí budú sledovať samotný priebeh volieb.
Vyše stočlennú delegáciu, v ktorej budú aj politici, vyšle na voľby tiež Parlamentné zhromaždenie OBSE. "Členovia delegácie budú reprezentovať všetkých 27 členských krajín OBSE, pričom dve najväčšie skupiny s ôsmimi pozorovateľmi delegovalo Poľsko a Švédsko," povedal pre Népszavu hovorca PZ OBSE.
Orbán za mier, opozícia za vojnu? Ukrajina rozdelila aj predvolebné Maďarsko Čítajte Čo hovorí správa pozorovateľskej misie
Pozorovateľská misia OBSE pred maďarskými voľbami vydala minulý pondelok správu, v ktorej jasne figurujú prvky, ktoré negatívne ovplyvňujú volebný výsledok opozičného zoskupenia šiestich strán V jednote za Maďarsko. Uvádza sa v nej, že maďarská vláda odporúčania pozorovateľskej misie OBSE z predchádzajúcich parlamentných volieb z väčšej časti nerealizovala. Týkali sa zneužitia rozpočtových zdrojov, prelínania štátnych a straníckych úloh či transparentnosti financovania predvolebnej kampane.
Pozorovateľská misia vo viacerých prípadoch konštatovala, že komunikácia vlády je totožná s heslami vládnej strany. Viaceré opozičné strany sa sťažovali na skutočnosť, že občania dostávali v otázkach očkovania proti koronavírusu či situácie na Ukrajine e-maily z vládnych adries, ktoré obsahovali aj kritiku opozičných postojov.
Najvyšší súd v tejto súvislosti skonštatoval, že vláda porušila požiadavku neutrality, avšak neurčil žiadne sankcie. Ústavný súd zrušil verdikt najvyššieho súdu s odôvodnením, že sporné informovanie občanov zo strany vlády nemožno kvalifikovať ako volebnú kampaň, pripomenul denník.
