Jej rodina najprv z Prahy ušla pred Hitlerom do Londýna. Aj tam ich však dostihlo nacistické bombardovanie. Po vojne sa vrátili do Československa, len aby ich k emigrácii donútila ďalšia totalita, tentoraz komunistická.
Madeleine Albrightová, rodená Marie Jana Körbelová, sa usadila v Spojených štátoch. Stala sa veľvyslankyňou USA pri OSN a neskôr – ako prvá žena v histórii – aj ministerkou zahraničných vecí USA.
Jej blízky priateľ a bývalý český diplomat MICHAEL ŽANTOVSKÝ v rozhovore pre SME hovorí o tom, ako sa Albrightová zaslúžila o členstvo Česka a neskôr aj Slovenska v NATO, ako ju formovalo pohnuté detstvo a ako vnímala Vladimira Putina.
Do akej miery sa Madeleine Albrightová zaslúžila o vstup Česka do aliancie?
Michael Žantovský. (zdroj: Archív MŽ)Určite na tom mala veľkú zásluhu, rovnako ako na neskoršom vstupe Slovenska do NATO.
Bolo by však voči nej nespravodlivé, ak by sme jej zásluhy obmedzovali iba na jej podporu pri vstupe našich krajín do Severoatlantickej aliancie.
Madeleine Albrightová sa o demokratický vývoj v Československu a celej strednej Európe po konci studenej vojny zaslúžila v oveľa širšom zmysle. Bola v spojení s československými disidentmi.
Vďaka nej sme mali nadštandardné vzťahy so Spojenými štátmi. Prejavovalo sa to aj na osobnom vzťahu Václava Havla s americkým prezidentom Billom Clintonom.
Zaslúžila sa o ukončenie vojny v bývalej Juhoslávii a o množstvo ďalších vecí, na ktoré by sme nemali zabúdať.
Výhody nášho členstva v NATO si pri aktuálne prebiehajúcej vojne na Ukrajine predsa len uvedomujeme viac ako doteraz. Aké prekážky musela Madeleine Albrightová prekonávať, ak sa chcela prihovoriť za bývalé sovietske satelity – Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko?
