BRATISLAVA. Európska únia pokračuje vo svojom tlaku na Rusko, ktoré pred troma týždňami napadlo susednú Ukrajinu. Okrem sankcií a pomoci Ukrajine prichádza aj s plánom, ako sa do roku 2027 zbaviť závislosti od ruských surovín.
Lídri si tento termín určili na mimoriadnom summite vo francúzskom Versailles. Napriek tomu sa objavujú hlasy, podľa ktorých je európska ekonomika na tieto zdroje odkázaná. Do veľkej miery sa to týka východných štátov Únie vrátane Slovenska, keďže tieto sú od ruských zdrojov energií ešte závislejšie.
Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.
Predošlý diel ankety môžete nájsť na tomto odkaze.
Odborníci tentoraz odpovedali na otázku:
Lídri Európskej únie hovorili vo Versailles o odstrihnutí sa od dodávok surovín z Ruska, ako hodnotíte výsledok rokovaní?
David Stulík
analytik think-tanku Evropské hodnoty
David Stulík (zdroj: EVROPSKÉ HODNOTY)Ak by lídri EÚ urobili podobné rozhodnutia niekedy v roku 2014, bolo by to tak práve včas. Bohužiaľ, stratili sme osem rokov, ktoré dali Putinovi čas plánovať ďalšiu agresiu nielen proti Ukrajine, ale aj proti nám, EÚ a NATO. Bohužiaľ, my sme mu nákupom fosílnych palív na túto agresiu finančne prispeli.
Paradoxne za naše peniaze, ktoré stále posielame do Ruska za plyn a ropu, sa kupujú bomby a rakety, ktoré teraz denne zabíjajú desiatky nevinných civilistov.
Západná pohodlnosť, averzia k riziku, snaha mať čo najlacnejšie suroviny, naivná predstava, že sa s Putinom nejako dohodneme, viedli a vedú k tomu, že cena za zastavenie jeho šialeného a maniakálneho vraždenia civilistov a systematické ničenie civilných objektov, bude každý deň vyššia.
Musíme si aj my na Západe uvedomiť, že budeme musieť zaplatiť časť tejto dane, čo znamená drahé suroviny ako plyn a ropa, ktoré budú musieť pochádzať odinakiaľ ako z Ruska, kým sa tam nezmení súčasný fašistický režim.
Preto by mali byť lídri EÚ (a predovšetkým v Nemecku) viac ambiciózni a hľadať možnosti na okamžité odstrihnutie sa od ruských dodávok, aj keď to povedie k strate pracovných miest v určitých sektoroch, vyššej inflácii a celkovej nespokojnosti medzi obyvateľmi EÚ.
Tým je nutné tieto nevyhnutné kroky náležite vysvetliť. Je to v záujme budúceho dlhodobého mieru, stability a blahobytu.
Miriam Lexmann
europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu/KDH
Opakovane a dlhodobo vyzývam na zníženie našej predovšetkým hospodárskej a priemyselnej závislosti od nedemokratických režimov, a to najmä v kľúčových sektoroch, kam patria aj ruská ropa a plyn.
Preto vítam tento plán znížiť dodávky ruského plynu o dve tretiny do konca tohto roka a ukončiť našu závislosť od ruských fosílnych palív do konca roku 2027.
Musíme si zároveň uvedomiť, že naše obchodné vzťahy s Ruskom totiž momentálne financujú aj jeho brutálnu a neľudskú agresiu na Ukrajine. Preto považujem toto rozhodnutie za kľúčové nielen pre obmedzenie Putinovej sily pokračovať vo vojne, ale i pre našu dlhodobú bezpečnosť.
Diverzifikácia našich doterajších dodávateľských reťazcov nebude jednoduchá. Musíme sa pripraviť a poskytnúť na dosiahnutie tohto kroku čo najefektívnejšiu pomoc z EÚ i členských štátov.
Smerovať by mala predovšetkým k občanom, ktorých sa takzvaná energetická chudoba dotkne najviac, na čo my v KDH už dlhodobo vyzývame a predložili sme aj konkrétne návrhy, aj iným subjektom ako napríklad malým a stredným podnikateľom.
Karel Hirman
člen správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Rozhodnutie EÚ nateraz nezastaviť dovoz strategických energetických surovín z Ruska, konkrétne ropy a zemného plynu, je výsledkom chladného pragmatického posúdenia možností a situácie v zásobovaní energiami, aké aktuálne v EÚ máme.
