Ruská armáda sa nevie prispôsobiť zmenenej situácii na bojisku a ani s posilami to nebude mať jednoduché, hovorí bezpečnostný analytik MILAN MIKULECKÝ . Ak Ukrajina prestane dostávať pomoc zo Západu, môže skončiť v ruských rukách. Pre Moskvu by však nebolo jednoduché ani toto.
V rozhovore vysvetľuje, prečo podľa neho oligarchovia ani minister obrany Putina nezvrhnú, či ako by teoreticky mohlo vyzerať diplomatické riešenie. Jeho cenou by však bolo, že Kyjev sa zmieri so stratou časti územia.
Znalec dejín vojny to prirovnáva k zimnej vojne, v ktorej Fínsko odolávalo sovietskej ofenzíve.
Rusko dva týždne po začiatku invázie čelí silnému odporu, pričom má na papieri oveľa silnejšiu armádu ako Ukrajina. Prečo to tak je?
Vidíme, že ruský blitzkrieg sa nekonal. Rusko nasadilo 90 percent vojakov vyhradených na útok na Ukrajinu, ak by to chceli posilniť, môžu naraziť na problém, kde zohnať ľudí a ako ich dostať na miesto. Jedna vec je presúvať ľudí po Rusku, kde logistika funguje, druhá vec je nasadiť ich na Ukrajine, kde im logistika nefunguje.
Český publicista v Moskve: Súcit s Ukrajincami? Rusov mrzia sankcie a ľutujú len samých seba Čítajte Po vojne v Gruzínsku v roku 2008, kde sa ukázali veľké nedostatky armády, malo prísť k jej modernizácii, ale ostalo to pri vyhláseniach a typických ruských potemkinovských dedinách. Pripravovali výborné stratégie, ale neprenášali ich do praxe. Ani skúsenosti z bojového nasadenia v Sýrii sa nedokázali preniesť na celú ruskú armádu.
Ruská armáda má papierovo technickú prevahu, ale napríklad pri letectve vidíme, že stále nemajú prevahu nad ukrajinským vzdušným priestorom. To je pritom jednou z podmienok úspešných pozemných operácií.
Americké alebo izraelské letectvo vie za bežných okolností nasadiť asi 70 percent svojich lietadiel – všetky nie, lebo časť je neustále v oprave alebo plní iné úlohy. Vyzerá to, že v prípade ruskej armády môžeme hovoriť o takých 20 percentách. Aj ich piloti ročne nalietajú len asi polovicu toho, koľko tí v štátoch aliancie.
Ako tento vývoj vplýva na morálku ruskej armády?
Informácie, s ktorými ruskí vojaci išli do boja, sa brutálne rozchádzajú s realitou, a to musí demoralizovať akúkoľvek armádu sveta. Ruské operačné postupy sa zásadne nemenia, videli sme to v roku 1968 v Československu alebo v roku 1979 v Afganistane – nasadenie špeciálnych alebo výsadkových vojsk, ktoré cielia na politické vedenie krajiny, potom prebieha prienik vojsk, kde sa neočakáva, že by dochádzalo k veľkým bojom.
