Washington 6. júla (TASR) - Ministri zahraničných vecí USA a Francúzska sa v utorok pokúsili prezentovať jednotný front proti akýmkoľvek prípadným snahám Iránu o získanie jadrovej zbrane, je však jasné, že Spojené štáty a Európania stále vidia problém odlišne.
Hlavný jadrový vyjednávač Iránu sa medzičasom vyjadril skepticky o očakávaných návrhoch svojich európskych partnerov na rokovaniach o atómových ambíciách Teheránu. Rozhovory majú pokračovať v auguste - v čase nástupu nového iránskeho prezidenta - v júni zvoleného stúpenca tvrdej línie Mahmúda Ahnadínidžáda - do úradu.
Šéf francúzskej diplomacie Philippe Douste-Blazy po stretnutí s americkou kolegyňou Condoleezzou Riceovou vo Washingtone naznačil, že Európania by mohli Iránu ponúknuť nešpecifikované bezpečnostné záruky výmenou za to, že sa vzdá svojho jadrového programu. Rýchlo však dodal, že súhlasiť by museli aj USA.
Podľa francúzskeho ministra európski vyjednávači by mali "tiež zaistiť, že s nimi (Iráncami) budeme diskutovať aj o bezpečnosti ich krajiny".
Riceová priamo neodpovedala. USA si však nemyslia, že Irán by ohrozil vlastnú bezpečnosť tým, že by sa vzdal svojho jadrového programu. Namiesto toho sa sústredia na hrozbu, ktorú by podľa Washingtonu jadrový Irán predstavoval pre svojich susedov a svet.
"Musia existovať objektívne záruky, že Irán pokútne nezískava technológiu alebo technologické know-how, ktoré môže viesť k vývoju jadrovej zbrane. A to znemená obohacovanie, spracovanie a ... všetky aktivity spojené s palivovým cyklom," vyhlásila Riceová.
Irán tento postoj odmieta a trvá na tom, že si ponechá niektoré časti jadrového procesu. Mierne obohatený urán sa využíva v energetike, z vysoko obohateného možno vyrobiť jadrovú nálož. Teherán trvá na tom, že jeho jadrový program je určený výhradne pre mierové účely, napríklad výrobu energie.
Irán v novembri 2004 prerušil všetky aktivity okolo obohacovania uránu aby sa vyhol možným sankciám Bezpečnostnej rady OSN, stále však tvrdí, že prerušenie je len dočasné.
"Veľmi jasne sme dali najavo, že nevidíme potrebu pre civilnú jadrovú energiu v Iráne," povedala Riceová s odkazom na veľké zásoby ropy v krajine.
Douste-Blazy prezentoval iný názor: "Rád by som povedal, že Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá začala s Iránom rozhovory o tom, že by mohol mať civilnú jadrovú energetiku."
USA s Iránom prerušili diplomatické vzťahy po islamskej revolúcii z roku 1979, keď radikálni študenti obsadili americkú ambasádu v Teheráne, kde 444 dní zadržiavali ako rukojemníkov 52 Američanov.
Administratíva prezidenta Georgea W. Busha používa ostrú rétoriku, keď žiada Irán, aby sa vzdal - ako tvrdí - tajného jadrového zbrojného programu. Washington však začiatkom roku súhlasil s tým, že podporí snahy trojice krajín EÚ vyhovoriť Teheránu jadrové ambície.
Francúzsko, Británia a Nemecko - ktoré v mene únie s Iránom rokujú - ponúkli ekonomické stimuly v nádeji, že Teherán presvedčia, aby sa obohacovanie uránu zastavil natrvalo.
Európania však urobili len malý pokrok. Prekvapujúce víťazstvo ultrakonzervatívneho Ahmadínidžáda môže rokovania ešte viac skomplikovať.
Douste-Blazy poznamenal, že EÚ v súvislosti s iránskymi voľbami vyjadrila poľutovanie, že o prezidentský post sa nemohli uchádzať všetci kandidáti. "Ale situácia je taká a musíme pokračovať v našich diplomatických vzťahoch s Iránom," povedal.
Európske trio hovorí, že v najbližších týždňoch navrhne dlhodobú dohodu o iránskom jadrovom programe.
Šéf iránskej Organizácie pre atómovú energiu Gholamríza Aghazadíh však polooficiálnej študentskej agentúre ISNA vyjadril pochybnosti, že európski diplomati môžu predložiť prijateľný návrh.
"Európania majú malú schopnosť vyriešiť tento prípad. Nie som optimistický, že ich návrh upúta pozornosť Iránu," citoval Aghazadíha ISNA.
