Z vojny rôznych verzií príbehov sa stáva vojna krvavá. Aj keď budú Ukrajinci odolávať zjavnej presile, ako to teraz sľubujú, je prakticky isté, že zomrie mnoho ľudí. Ibaže by Putin naposledy zmenil názor a vojakov stiahol, ale šanca, že sa tak stane je… nie je.
Postavme sa na stranu Ukrajiny, pomôžme, ako to bude v našich silách, ale zároveň sa poučme. Nie niekedy v budúcnosti, to poučenie sa musí začať hneď, ináč sa už do národného diskurzu zavedie priveľa neprávd, ktoré sa budú nabaľovať a už nebude možné ich odstrániť.

Ukrajina bola z ruského pohľadu normálnou, bratskou a priateľskou krajinou, kým bol jej prezidentom Viktor Janukovyč. Aj oligarchiu tam mali Rusi pod kontrolou.
Janukovyč síce občanom sľúbil, že sa pokúsi o približovanie k Európskej únii, ale zároveň natoľko intenzívne žmurkal smerom na východ, že jeho rozhodnutie zablokovať asociačnú dohodu s Úniou až také prekvapujúce nebolo.
Koniec nádejí
Ukrajinci v tom (správne) rozoznali koniec nádejí, že Ukrajina bude raz normálnou krajinou nielen z ruského pohľadu, ale práve z toho európskeho. Že nebude len menšou a chudobnejšou kópiou Ruska. Prezident skončil, prišla občianska vojna, dvakrát slobodné prezidentské voľby.