MOSKVA. Lídri dvoch separatistických republík podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova požiadali ruského prezidenta Putina, aby im pomohol odraziť agresiu zo strany ukrajinskej armády. Napísala to agentúra Interfax.
Kyjev na to reagoval žiadosťou o nové mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.
Kuleba hovorí o ďalšej eskalácii
Peskov povedal, že lídri samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin a Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik v liste Putinovi uviedli, že ostreľovanie zo strany ukrajinskej armády spôsobilo smrť mnohých civilistov a prinútilo mnohých ľudí k úteku.
Žiadosť separatistov o ruskú vojenskú pomoc predstavuje "ďalšiu eskaláciu bezpečnostnej situácie", napísal na twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
Konflikt na Ukrajine: Lídri separatistických republík požiadali Putina o vojenskú pomoc (minúta po minúte) Čítajte Ukrajinci ničia infraštruktúru, píšu Putinovi
Putin v pondelok uznal nezávislosť oboch samozvaných republík na východe Ukrajiny a podpísal s nimi zmluvy o priateľstve a spolupráci. Nevylúčil pritom možnosť vojenského zásahu, ak o to bude požiadaný. V utorok ruskí zákonodarcovia dali Putinovi súhlas s nasadením vojakov v zahraničí.
Pušilin s Pasečnikom sa na Putina obrátili, aby Rusko pomohlo "zabrániť obetiam a humanitárnej katastrofe v regióne". Zároveň sa prezidentovi poďakovali za to, že uznal nezávislosť Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.
Tvrdia, že ukrajinská armáda na nimi ovládaných územiach ničí infraštruktúru, vrátane škôl a škôlok. Kyjev popiera, že by proti samozvaným republikám viedol vojnu.
Od polnoci začína na Ukrajine na 30 dní platiť výnimočný stav.
Bezpečnostná rada už o Ukrajine hovorila
Podľa západných krajín sú Putinove kroky z posledných dní porušením medzinárodného práva a územnej integrity Ukrajiny. Európska únia a Spojené štáty na Rusko kvôli tomu uvalili ďalšie sankcie.
O vývoji situácie už 15-členná Bezpečnostná rada OSN rokovala v noci na utorok a pri mimoriadnom zasadnutí zaznela od množstva krajín kritika ruského postupu. Prijatie rezolúcie je však prakticky vylúčené, keďže Rusko, rovnako ako ďalší štyria stáli členovia rady (USA, Británia, Francúzsko a Čína), majú pri príslušnom hlasovaní právo veta.
