PARÍŽ, BRATISLAVA. August 2008. Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová absolvovala množstvo telefonátov so stranami konfliktu, no bol to nakoniec Nicolas Sarkozy, ktorý dotlačil Rusko do ukončenia ofenzívy a obe strany gruzínskej vojny k podpísaniu prímeria.
Možno aj vďaka hyperaktívnemu francúzskemu prezidentovi, ktorý na striedačku komunikoval s ruským aj gruzínskym náprotivkom, trvala vojna v roku 2008 len necelé dva týždne a obetí bolo menej ako tisíc. Viedla však k zamrznutému konfliktu, ktorý nie je dodnes vyriešený.

Francúzsko vtedy predsedalo Rade Európskej únie a malo imidž štátu, ktorý je síce v NATO, ale spolu s Nemeckom odmietol inváziu do Iraku. To mohlo u Rusov zavážiť, keď ako hlavného spostredkovateľa prijali Sarkozyho.
Unavený a odhodlaný
Rok 2022, nedeľa 20. februára. Na záberoch, ktoré na instagrame zverejnila oficiálna fotografka Elyzejského paláca, vyzerá Emmanuel Macron zjavne unavený.
Na jednom zamyslene sedí so spojenými rukami, na druhom je neoholený a pozerá pred seba.
Macron možno v tom čase živil nádej, že sa mu podarí niečo podobné ako Sarkozymu, dokonca niečo ešte lepšie – že odradí Rusov od invázie na Ukrajinu, o ktorej sa hovorilo už dva mesiace.
Situácia sa v mnohom podobá roku 2008. Aj tentokrát Francúzsko predsedá Európskej únii, aj tentoraz Paríž udržiaval s Moskvou pomerne dobré vzťahy a Macron sa nebojí otvorene kritizovať Američanov. A tak striedavo volá s ruským a americkým prezidentom.