KYJEV. Od začiatku konfliktu na východe Ukrajiny, ktorý sa začal v apríli 2014, bolo už niekoľkokrát vyhlásené prímerie (krátkodobé, časovo neobmedzené či jednostranné), ozbrojené strety ale s menšou silou pokračujú.
Najväčšie nádeje vzbudzovali takzvané minské dohody z rokov 2014 a 2015.
Konflikt na Ukrajine: Rusko chce naďalej rokovať s USA, Únia prediskutuje možné sankcie (minúta po minúte) Čítajte Minsk I
- Prvé prímerie na východe Ukrajiny bolo vyhlásené 5. septembra 2014 na základe dohody, ktorú v bieloruskom hlavnom meste Minsk sprostredkovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Mierový plán mal 12 bodov, jeho súčasťou bolo napríklad zastavenie paľby, ktorá si do tej doby vyžiadala 2 600 obetí (teraz sa počet obetí konfliktu odhaduje na 15-tisíc), stiahnutie ťažkých zbraní, výmena zajatcov, dodávky humanitárnej pomoci a obnova zdravotníckych zariadení.
- Hneď prvý deň po uzavretí prímeria sa ale obe strany začali obviňovať z jeho porušovania a boje v stenčenej miere pokračovali. Na ďalšom rokovaní, ktoré v bieloruskej metropole nasledovalo 20. septembra, sa zástupcovia Kyjeva a proruských separatistov dohodli na vzniku 30-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi oboma stranami na východe Ukrajiny, z ktorej mali byť stiahnuté všetky ťažké zbrane. V januári 2015 dohody definitívne skrachovali.
Rokovania v Minsku trvali celú noc, výsledky nepriniesli Čítajte Minsk II
- K novej dohode o prímerí z Minsku, ktorá mala 13 bodov, sa najvyšším predstaviteľom Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska podarilo dospieť po šestnásťhodinovom maratóne rokovaní 12. februára 2015. Boje medzi vládnymi silami a proruskými separatistami mali utíchnuť v noci na nedeľu 15. februára. Nasledovať malo stiahnutie ťažkých zbraní z nárazníkovej zóny medzi oboma stranami a výmena zajatcov.
- Jej najväčším problémom bolo, že Rusko trvalo na tom, že nie je účastníkom dohody, a preto sa nemusí viazať jej podmienkami. Bod číslo desať napríklad vyzýval na stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených formácií a vojenskej techniky z Donecka a Luhanska, Moskva ale popierala, že by tam nejaké sily mala.
- Rusko tiež požadovalo, aby sa podmienky zmluvy plnili v presnom poradí, takže napríklad kontrola spoločnej hranice Ukrajinou by prišla na rad až takmer v závere procesu. Kyjev zase odmietol autonómiu. Zákon o osobitnom štatúte Donbasu, ktorý schválil ukrajinský parlament, kritizovali tak separatisti a Rusko, ako aj ukrajinské nacionalistické strany.
- Dohoda z Minsku neovplyvnila zámer Európskej únie rozšíriť sankčný zoznam. Kritiku vyvolal aj piaty článok minskej dohody, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení omilostenia a amnestie formou zákona, "ktorý zakáže prenasledovanie a potrestanie osôb v súvislosti s udalosťami, ku ktorým došlo v jednotlivých regiónoch Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny". To napríklad kritizovalo Holandsko kvôli obavám, že amnestia by sa mohla vzťahovať aj na vinníkov tragédie, pri ktorej bolo v júli 2014 nad východnou Ukrajinou zostrelené dopravné lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines. Väčšinu z 298 obetí tvorili Holanďania.
Boje na Ukrajine pomaly utíchajú Čítajte Prehľad bodov druhej minskej dohody:
1. Okamžité a úplné prímerie.
2. Stiahnutie všetkých ťažkých zbraní oboma stranami.
3. Monitorovanie a overovanie plnenia dohody zo strany OBSE.
4. Začatie dialógu o dočasnej samospráve pre Doneckú a Luhanskú oblasť v súlade s ukrajinským právom a uznanie ich osobitného štatútu uznesením parlamentu.
5. Milosť a amnestia pre osoby zapojené do bojov.
6. Výmena rukojemníkov a väzňov.
7. Poskytnutie humanitárnej pomoci.
8. Obnovenie socio-ekonomických väzieb, vrátane dôchodkov.
9. Obnovenie plnej kontroly štátnej hranice vládou Ukrajiny.
10. Stiahnutie všetkých cudzích ozbrojených formácií, vojenskej techniky a "žoldnierov".
11. Ústavná reforma na Ukrajine vrátane decentralizácie, s konkrétnou zmienkou o Donecku a Luhansku.
12. Voľby v Donecku a Luhansku za podmienok dohodnutých s ich zástupcami.
13. Zintenzívnenie práce kontaktnej skupiny zloženej zo zástupcov Ruska, Ukrajiny a OBSE.
- Prímerie začalo nádejne, po doznení tvrdých bojov panoval prvý deň prímeria podľa oboch znepriatelených táborov na Donbase pokoj. Dvadsať minút po vyhlásení prímeria sa ale dostalo do raketometnej paľby mesto Popasna v Luhanskej oblasti. A ešte silnejšie boje ako pred vyhlásením prímeria sa rozhoreli pri meste Debalceve, kde povstalecké oddiely obkľúčili niekoľkotisícovú ukrajinskú posádku. Ukrajinské jednotky sa nakoniec z mesta stiahli a boje o Debalceve sa stali symbolom krehkosti a ťažkej vymáhateľnosti minských dohôd. Pád Debalceve vyvolal protesty Západu, Rusko naopak vinilo z krviprelievania Kyjev. Podľa kritikov na Ukrajine mesto padlo aj vinou chýb v ukrajinskom armádnom velení.
- Hoci intenzita potýčok s proruskými separatistami potom citeľne klesla, povstalci ďalej ostreľovali pozície vládnych síl. V podmienkach relatívneho pokoja obe strany pokračovali v sťahovaní ťažkých zbraní od frontovej línie, od marca sa ale začalo opäť bojovať.
