BRUSEL, BRATISLAVA. Súdny dvor EÚ v stredu vyniesol verdikt, na ktorý niektoré členské štáty aj europoslanci čakali takmer rok. Zamietol žalobu Poľska a Maďarska proti mechanizmu, ktorý dovoľuje Európskej únii siahnuť na vyplácanie eurofondov, ak sú v členskom štáte porušované princípy právneho štátu.
Aj keď pre Európsky parlament ide o víťazstvo v dlhoročnom spore, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je aj po verdikte s ďalšími krokmi opatrná. Vlády Viktora Orbána a Mateusza Morawieckeho naďalej tvrdia, že EÚ týmto krokom prekračuje svoje právomoci.
Zoškrtajú týmto dvom krajinám v najbližšom čase eurofondy? Prečo chce Komisia čakať až na maďarské parlamentné voľby a hrozí obmedzenie eurofondov aj Slovensku?
Otázky a odpovede
- Čo mal mechanizmus dosiahnuť?
- Čo prekáža Európskej únii v Poľsku a Maďarsku?
- Ako na súdne rozhodnutie reagovali Maďarsko a Poľsko?
- Prídu štáty o eurofondy okamžite?
- Aký vplyv môže mať na ďalšie kroky domáca politika a dajú sa čakať ústupky?
- Kto rozhodne o možnom obmedzení eurofondov?
- Prišli členské štáty už teraz o nejaké peniaze?
- Koho mechanizmus môže potrestať?
- Môže sa trest týkať aj Slovenska?
1. Čo mal mechanizmus dosiahnuť?
Členské štáty EÚ si minulý rok pri schvaľovaní reformného plánu obnovy za viac ako 1,8 bilióna eur vymohli, že vyplácanie peňazí sa bude viazať na dodržiavanie princípov právneho štátu.
Maďarsko a Poľsko najskôr chceli balík blokovať, napokon si však vymohli kompromis – mechanizmus môže platiť, ale oba štáty sa najskôr obrátia na Súdny dvor EÚ, aby preskúmal, či je tento nástroj v súlade s legislatívou Európskej únie.
Už doteraz mala Únia nástroje, ako tlačiť na členské štáty, ak obmedzovali demokratické princípy, napríklad im mohli vziať časť hlasovacích práv. Nový mechanizmus má byť viazaný viac na samotné financie, ktoré štáty dostávajú.
