WASHINGTON. Rusko zvýšilo počet svojich vojakov rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc o približne sedemtisíc.
Informovali o tom v noci na štvrtok agentúry AP, AFP a Reuters, ako i spravodajská televízia CNBC s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu, ktorý označil tvrdenia Ruska o tom, že z blízkosti ukrajinských hraníc stiahlo časť vojakov za "nepravdivé".
Na Kryme im podpálili dom, Bratislava je len zastávka Čítajte Dôkazy chýbajú
"Včera (v utorok) ruská vláda uviedla, že sťahuje vojakov od ukrajinských hraníc... Vieme, že to nebola pravda," uviedol nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu pre novinárov.
Smerom k hraniciam
- Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pre americkú televíziu MSNBC uviedol, že ruské jednotky sa stále "pohybujú smerom k hraniciam, nie od hraníc".
Zároveň dodal, že k približne 150-tisíc ruským vojakom rozmiestneným v blízkosti ukrajinských hraníc sa pridalo ďalších asi 7 000, z ktorých niektorí na miesto dorazili v stredu.
"Rusko stále tvrdí, že chce dosiahnuť diplomatické riešenie, avšak jeho konanie naznačuje opak," uviedol predstaviteľ Bieleho domu, podľa ktorého môže Rusko kedykoľvek prísť s "falošnou" zámienkou pre vpád na Ukrajinu.
Rusko popiera, že plánuje inváziu na Ukrajinu, a v utorok oznámilo, že niektoré jednotky z pohraničných oblastí sa už stiahli.
Ruské ministerstvo obrany v stredu opäť uviedlo, že sťahuje vojská a zverejnilo aj video, ktoré má zachytávať ako ruské jednotky opúšťajú polostrov Krym. Ten Rusko anektovalo v roku 2014.
Západné krajiny aj Ukrajina však tvrdia, že neexistujú dôkazy o tom, že Kremeľ vojská reálne sťahuje.
Na satelitnom zábere z 16. februára pontónový most cez rieku Pripiať v Bielorusku. (zdroj: TASR/AP)Zámienka na napadnutie
Americké ministerstvo zahraničných vecí tiež uviedlo, že Rusko sa snaží vytvoriť si "zámienku" na napadnutie Ukrajiny nepodloženými tvrdeniami o "genocíde" a masových hroboch na východe Ukrajiny.
"V uplynulých niekoľkých týždňoch sme tiež videli, ako ruskí predstavitelia a ruské médiá podstrčili tlači množstvo správ, z ktorých akákoľvek by mohla slúžiť ako zámienka pre inváziu," uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.
Ruské médiá tento týždeň totiž publikovali články o údajne tajných masových hroboch na Donbase. Putin zase v utorok vyhlásil, že udalosti na Donbase možno podľa neho nazvať genocídou. Okrem toho sa sociálnymi sieťami šíria tiež správy o tom, že ukrajinská vláda môže proti obyvateľom Donbasu použiť chemické zbrane, pripomína AFP.
"Žiadne z týchto tvrdení nie je založené na pravdivosti," uviedol Price, podľa ktorého Moskva tieto vyhlásenia robí preto, aby mala ospravedlnenie pre vpád na Ukrajinu.
"(Ruská) vláda vyhlási, že Rusko musí podniknú reakciu na obranu ruských občanov alebo etnických Rusov na Ukrajine. Potom začne útočiť. Ruské rakety a bomby budú padať na Ukrajinu. Komunikačné kanály budú prerušené. Kybernetické útoky odstavia kľúčové ukrajinské inštitúcie. Potom budú ruské tanky a vojaci postupovať ku kľúčovým (ukrajinským) cieľom, ktoré už boli identifikované a zmapované v podrobných plánoch. Domnievame sa, že medzi tieto ciele patrí ukrajinské hlavné mesto mesto Kyjev," varoval minister zahraničných vecí USA.
Blinken na zasadnutí BR OSN o Ukrajine povedal, že ešte stále je čas zabrániť vojne diplomatickou cestou. Zároveň oznámil, že poslal ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi list, v ktorom navrhol osobné stretnutie "v Európe" na budúci týždeň.
Okrem toho šéf americkej diplomacie od Moskvy žiada jasnú deklaráciu, že nenapadne Ukrajinu.
Podľa hovorcu amerického rezortu diplomacie totiž Rusko pred anexiou polostrova Krym v roku 2014 taktiež tvrdilo, že ukrajinská vláda prenasleduje obyvateľov východnej Ukrajiny, z ktorých mnohí hovoria ruským jazykom.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová taktiež označila tvrdenia správy z Ruska za falošné.
"Nachádzame sa v čase, keď veríme, že k útoku môže prísť kedykoľvek a že mu bude predchádzať vymyslená zámienka," uviedla Psakiová, pričom poukázala na "falošné videá a falošné obvinenia o chemických zbraniach alebo útoku na ruských vojakov, ku ktorému v skutočnosti neprišlo".
Skutočné kroky smerujúce k deeskalácii
Nemecký kancelár Olaf a Scholz a americký prezident Joe Biden vyzvali Rusko, aby prijalo "skutočné kroky smerujúce k deeskalácii".
"Riziko ďalšej vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine ostáva stále vysoké. Je potrebná maximálna ostražitosť," uvádza sa vo vyhlásení hovorcu nemeckého kancelára Steffeana Hebestreita, ktorý informoval o obsahu spoločného telefonátu Scholza s Bidenom.
"Rusko musí prijať skutočné kroky smerujúce k deeskalácii," uviedli lídri počas telefonátu. Zároveň zopakovali varovanie, že ak Rusko podnikne ďalšie vojenské kroky proti Ukrajine, bude čeliť "mimoriadne vážnym následkom". Nemecký kancelár počas telefonátu oboznámil amerického prezidenta tiež o svojich utorkových rokovaniach s Putinom, ktoré sa uskutočnili v Moskve. Obaja lídri zároveň privítali vyhlásenie ruského prezidenta o tom, že diplomatické snahy cielené na vyriešenie ukrajinskej krízy by mali pokračovať.
Scholz a Biden sa tiež zhodli, že je dôležité pohnúť sa smerom k implementácii minských dohôd, ktoré v roku 2015 vyjednali spoločne Rusko, Ukrajina, Nemecko a Francúzsko a taktiež, že je dôležité, aby prišlo k pokroku aj pri rokovaniach v normandskom formáte - skupiny vyslancov štyroch spomínaných krajín, ktorí sa pravidelne stretávajú od ruskej anexie polostrova Krym, ku ktorej prišlo v roku 2014 -, cituje Hebestreita agentúra Reuters.
