KYJEV. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok upozornil, že ak Moskva uzná samozvané proruské republiky na východe Ukrajiny, bude to znamenať, že Rusko de facto i de iure odstupuje od minských dohôd "so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami". Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina.
Ruská Štátna duma v utorok posudzuje návrh výzvy skupiny poslancov ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorým ho žiadajú, aby uznal Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR).
Uznanie by mohlo uškodiť situácii
Poslanci dostanú na posúdenie aj alternatívny návrh – návrh uznesenia, ktorým sa spomínaná výzva postúpi ministerstvu zahraničných vecí na prerokovanie s ďalšími zainteresovanými rezortmi a na pripomienkovanie.
Prvý podpredseda výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov, Konstantin Zatulin z vládnej strany Jednotné Rusko, v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy upozornil, že uznanie samozvaných republík v Donbase môže súčasnej "situácii skôr uškodiť".
Podľa jeho názoru by poslanci mali hlasovať "za odloženie tejto iniciatívy a konzultovať ju s ministerstvom zahraničných vecí".
Koniec minských dohôd
Zatulin si - rovnako ako Kuleba - myslí, že uznanie DĽR a LĽR znamená "odstúpenie (Ruska) od minských dohôd" a zmarenie všetkých snáh Ruska na vyriešenie tohto konfliktu, čo "môže vyvolať nové kolo napätia a v tomto zmysle nebude prínosom pre Rusko ani pre tieto republiky".

Dodávky ruských zbraní do DĽR a LĽR označil Zatulin za "vynútené opatrenie vzhľadom na demonštratívne a horúčkovité dodávky zbraní západných krajín" Ukrajine. "Nemôžeme dovoliť, aby sa rovnováha narušila v prospech ukrajinských ozbrojených síl," vyhlásil.
Upozornil, že "na druhej strane je dosť besných ľudí, ktorým nevadí riskovať a spustiť vojenskú provokáciu".
"Ak dôjde k vojenskému útoku, Rusko doň môže byť zatiahnuté. A to nechceme," zdôraznil poslanec.
Prípadný útok Ukrajiny veci zmení
Podľa Zatulina by sa však Rusko v súčasnej situácii nemalo ani zaväzovať k prísľubu, že sa nechystá uznať DĽR a LĽR. "Ak Ukrajina zaútočí na DĽR a LĽR, tak bude dôvod na ich uznanie," povedal. Teraz by to podľa jeho názoru "uškodilo".
"Dúfam, že väčšina poslancov Štátnej dumy, v prvom rade zo strany Jednotné Rusko, ale nielen nej, bude hlasovať za odloženie tohto rozhodnutia a bude to konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí," povedal Zatulin.
Iniciátormi uznania DĽR a LĽR boli ruskí komunisti na čele so svojím lídrom Gennadijom Ziuganovom, ktorí 19. januára predložili Štátnej dume návrh, aby sa obrátila na prezidenta s prosbou o zváženie uznania samozvaných republík ako "samostatných, suverénnych a nezávislých štátov". V texte návrhu sa tiež uvádza, že poslanci považujú uznanie týchto republík za "morálne a opodstatnené".
Podľa Putina sa riadili verejnou mienkou
Problémy spojené s Donbasom treba podľa Putina riešiť prostredníctvom minských dohôd.
"Poslanci (ruského) parlamentu sa rovnako ako poslanci iných krajín orientujú na verejnú mienku, na názor svojich voličov, ktorý vnímavo cítia," uviedol Putin, podľa ktorého väčšina občanov Ruska "súcití s obyvateľmi Donbasu, podporuje ich a dúfa, že sa tamojšia situácia výrazne zlepší".
"Dovolím sa povedať, že to, čo sa deje na Donbase, je genocída," vyhlásil Putin.
"Budem vychádzať z toho, že musíme urobiť všetko pre vyriešenie problémov Donbasu, no urobiť to treba predovšetkým na základe nie úplne zrealizovaných možností týkajúcich sa vyplnenia minských dohôd. Spoliehame sa na to, že naši partneri za oceánom a v Európe, predovšetkým Nemecko a Francúzsko, budú apelovať na súčasnú vládu v Kyjeve," uviedol ruský prezident na tlačovej konferencii po rokovaní s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
Podľa Scholza by však uznanie nezávislosti DĽR a LĽH zo strany Ruska bolo "politickou katastrofou" a bolo by ho možné tiež považovať za "porušenie minských dohôd".
Podobný názor zastávajú aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell, ktorí v utorok odsúdili rozhodnutie ruskej Štátnej dumy.