BERLÍN. Dietmar Bartsch, spolupredseda frakcie strany Ľavica (Die Linke) v Bundestagu navrhol, aby sa exkancelárka Angela Merkelová stala sprostredkovateľkou pri riešení ukrajinskej krízy. Informovala o tom v utorok agentúra DPA.
Využiť Merkelovej vybudovanú dôveru
Vláda súčasného kancelára Olafa Scholza (SPD) podľa neho neplní takú sprostredkovateľskú úlohu, akú zohrával predošlý vládny kabinet.
Podľa Bartscha by spolková vláda mala o jeho návrhu rokovať, aby spolu s Francúzskom navrhli Merkelovú ako možného sprostredkovateľa mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.
V rozhovore pre mediálnu skupinu Funke, zverejnenom v utorok, Bartsch pripomenul, že Merkelová má dôveru na oboch stranách konfliktu a môže tak prispieť k upokojeniu situácie.
Nemecko a Francúzsko sú účastníkmi tzv. normandského formátu, vytvoreného na riešenie konfliktu na Ukrajine.
Angažovala sa pri realizácii minských dohôd
Merkelová a vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande v roku 2015 sprostredkovali rozhovory o riešení ukrajinskej krízy.
Potom sa lídri štyroch krajín – Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska – dohodli na súbore opatrení na realizáciu dosiahnutých dohôd, tzv. minských dohôd, ktoré tvorili základ pre riešenie konfliktu na východe Ukrajiny.
Minulý týždeň, 10. februára, sa v Berlíne uskutočnili deväť hodín trvajúce rokovania politických poradcov normandskej štvorky, ktoré však nevyústili do dohody o spoločnom dokumente.
Zástupca vedúceho prezidentskej administratívy Ruskej federácie Dmitrij Kozak vtedy označil situáciu za patovú.
Podľa neho sa nepodarilo dosiahnuť, aby Kyjev súhlasil s priamym dialógom so samozvanými proruskými republikami v Donbase, ktorý by sa týkal budúceho štatútu regiónu v rámci postkonfliktnej Ukrajiny.
Ukrajinská strana nepovažuje súčasné vedenie samozvaných republík – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) – za legitímne, ale za dosadené Moskvou, a rokovať o štatúte DĽR a LĽR by bola ochotná až po slobodných voľbách.
Minské dohody počítajú nielen s prímerím, so stiahnutím zbraní, s amnestiou a obnovením ekonomických väzieb, ale aj s hlbokou ústavnou reformou na Ukrajine, ktorej výsledkom by mala byť decentralizácia moci s prihliadnutím na osobitné postavenie niektorých regiónov.
