BERLÍN/KYJEV. Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk v nedeľu na stanici Bild TV vyzval Nemecko, aby Kyjevu bezodkladne dodalo 12-tisíc protitankových striel. Ukrajina požiadavku na dodanie ťažkých zbraní na Ukrajinu v súvislosti s obranou krajiny pred hroziacou inváziou zo strany Ruska zopakovala pred pondelkovou cestou nemeckého kancelára Olafa Scholza do Kyjeva.
"Situácia je už teraz dramatická," povedal Meľnyk. Dodal, že ukrajinská vláda sa pripravuje na najhorší možný scenár, ktorým je podľa jeho slov, že "hlavné mesto by mohlo byť bombardované už v najbližších dňoch". "Už teraz máme pocit, že vojna je čoraz neodvratnejšia," varoval.
EÚ necháva diplomatické misie v Kyjeve v činnosti Čítajte Scholzova cesta je "poslednou šancou"
Meľnyk poznamenal, že Scholzova cesta na Ukrajinu, kde sa stretne s tamojším prezidentom Volodymyrom Zelenským, ako i jeho utorková návšteva Moskvy, kde ho prijme šéf Kremľa Vladimir Putin, je "poslednou šancou" na diplomatické riešenie konfliktu.
Scholz v nedeľu uviedol, že každý musí chápať, že "to, čo aktuálne zažívame, že veľmi vážnym ohrozením mieru v Európe".
Nemecko dodávky smrtiacich zbraní pre Ukrajinu odmieta, preveruje však možnosť poskytnutia inej výzbroje slúžiacej na obranu. V požiadavke ukrajinského veľvyslanectva z 3. februára sa spomínajú napríklad elektronické systémy na zisťovanie polohy, odmínovacie zariadenia, ochranné obleky, digitálne vysielačky, radarové stanice alebo zariadenia na nočné videnie. Protitankové strely, na ktorých dodávku apeloval Meľnyk, na tomto zozname nefigurujú.
Do Litvy dorazili prvé vojenské posily z Nemecka
Na letisku v litovskom meste Kaunas pristálo v pondelok nemecké vojenské lietadlo typu Airbus A400M s približne 70 vojakmi, ktorí majú v tejto pobaltskej krajine posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie.
S odvolaním sa na očitého svedka o tom informovala agentúra Reuters.
Ide o prvý z plánovaných príletov nemeckých vojakov do Litvy, celkovo má Nemecko vyslať približne 360 vojakov. Posilnia tam jednotky NATO, ktoré už v tomto regióne pôsobia; nemeckých vojakov tam bolo doposiaľ asi 500.
Posilnenie sa týka delostreleckých a prieskumných jednotiek aj vojenských zdravotníkov. Ďalší nemeckí vojaci tohto zaradenia by mali do Litvy prichádzať v nadchádzajúcich dňoch.
Scholz vyzval Rusko na deeskaláciu
Scholz tesne pred odletom na Ukrajinu vyzval Rusko, aby eskaláciu napätia s Ukrajinou začalo okamžite znižovať. Scholz na svojom oficiálnom účte na Twitteri varoval, že akákoľvek "ďalšia vojenská agresia" by mala pre Moskvu závažné následky.
"Od Moskvy naliehavo očakávame okamžité znaky deeskalácie. Ďalšia vojenská agresia by mala pre Rusko veľmi závažné následky. V tom sa s našimi spojencami jednoznačne zhodneme," uviedol Scholz na sociálnej sieti. "Zažívame veľmi, veľmi vážne ohrozenie mieru v Európe," dodal.
"Dnes v Kyjeve a zajtra v Moskve budem pokračovať v našich rozhovoroch týkajúcich sa veľmi vážnej situácie na ukrajinských hraniciach. V Kyjeve bude pre mňa dôležité vyjadriť Ukrajine našu pretrvávajúcu solidaritu a podporu," zdôraznil.
Ešte v nedeľu Scholz vyhlásil, že Rusko bude v prípade invázie na Ukrajinu "okamžite" čeliť sankciám zo strany západných spojencov.
"V prípade vojenskej agresie proti Ukrajine, ktorá ohrozí jej územnú celistvosť a zvrchovanosť, to povedie k tvrdým sankciám, ktoré sme starostlivo pripravili a môžeme ich spolu s našimi spojencami v NATO a Európe okamžite uviesť do platnosti," povedal Scholz.
Ukrajina by podľa veľvyslanca mala upustiť od NATO
Ukrajinský veľvyslanec Vadym Prystajko v Británii v rozhovore pre stanicu BBC pripustil, že Ukrajina by mohla upustiť od svojej snahy stať sa členom NATO, aby sa vyhla vojne s Ruskom.
Takýto krok by však podľa BBC znamenal veľký ústupok Moskve v reakcii na súčasné hromadenie ruských jednotiek na ukrajinských hraniciach.
Moskva popiera, že by plánovala útok, i keď v blízkosti hraníc s Ukrajinou organizuje spoločné vojenské cvičenie s Bieloruskom. Súčasne Rusko sformulovalo písomnú požiadavku, aby sa organizácia NATO vzdala akejkoľvek ďalšej expanzie na východ vrátane prijatia Ukrajiny za člena. Členovia NATO túto požiadavku Moskvy odmietli.
Veľvyslanec spôsobil zmätok. Západný kurz je priorita, vraví Zelenskyj Čítajte Do Ukrajiny pricestuje aj primátor Prahy
Primátor Prahy Zdeněk Hřib odletí v pondelok do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, kde sa stretne so starostom Vitalijom Klyčkom. Ukrajincom tak chce vyjadriť podporu v čase hroziacej eskalácie konfliktu s Ruskom. Samotný Hřib to oznámil na sociálnej sieti Twitter.
"Rada hlavného mesta Prahy vyjadruje plnú podporu Ukrajine a hlavnému mestu Kyjev. Ukrajina musí zostať slobodným štátom, Kyjev slobodným mestom a súčasný konflikt musí byť riešený diplomatickou cestou. Dnes vyrážame tlmočiť túto správu obyvateľom Kyjeva a starostovi," napísal Hřib na Twitteri.
Dodal, že cesta je schválená českým ministerstvom vnútra, ktoré "uznáva jej diplomatický prínos".
Hřib vyjadrí podporu Ukrajine aj v súvislosti s tzv. Paktom slobodných miest, kam okrem Prahy patrí aj Bratislava, Budapešť či Varšava. Na stretnutí s Klyčkom, ktoré by podľa Hřiba malo prebehnúť v pondelok, sa preto zúčastní aj varšavský primátor Rafal Trzaskowski.
O situácii na Ukrajine bude v pondelok mimoriadne rokovať Bezpečnostná rada ČR, približuje spravodajský server Novinky.cz.
Dodáva, že dopoludnia sa tejto téme venoval krízový štáb českého ministerstva zahraničných vecí, ktorý preberal možnosti materiálnej i humanitárnej pomoci Ukrajine, ako aj situáciu českých diplomatov pôsobiacich v tejto krajine.
