MOSKVA, BRATISLAVA. Po francúzskom prezidentovi do Moskvy tento týždeň pricestovala aj britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Na rokovania o napätí medzi Ruskom a Západom prišla s oveľa menšou ochotou ku kompromisom ako Emmanuel Macron.
Od šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova žiadala, aby Rusi stiahli svojich vojakov z hraníc s Ukrajinou. „Uznávate ruskú suverenitu nad voronežským a rostovským regiónom?“ spýtal sa jej podľa zdrojov ruskej štátnej agentúry TASS Lavrov.
Trussová odpovedala, že Británia nikdy neuzná ruskú suverenitu nad týmito regiónmi, napísala agentúra. Problémom je, že oba regióny, kde sa zhromažďuje viac ako stotisíc vojakov, patria Rusku a suverenitu Moskvy nad nimi teda logicky uznáva aj Británia.
„Zdalo sa mi, že minister Lavrov hovoril o časti Ukrajiny,“ reagovala neskôr Trussová cez britskú ambasádu v Moskve. „Dala som jasne najavo, že rostovský a voronežský región sú súčasťou suverénneho Ruska.“
Nebezpečenstvo z Británie
Ruské médiá si už lapsus patrične vychutnávali. Pripomenuli aj Trussovej ďalší nedávny omyl, keď povedala, že Briti „podporujú pobaltských spojencov dodávkami cez Čierne more“. Pobaltské štáty ležia na pobreží Baltského mora.
„Slečna Trussová, vaša znalosť dejín je nič oproti vašej znalosti geografie,“ reagovala ironicky hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. „Ak niekto potrebuje záchranu, tak je to svet. Pred hlúposťou a ignoranciou britských politikov.“
Z obsahu rokovaní však vyplýva, že Trussová bola tvrdá a neoblomná najmä v postoji, že po prípadnej ruskej ofenzíve na Ukrajinu zavedie Londýn prísne ekonomické sankcie, čo Lavrova zjavne rozčúlilo.
