PEKING. Česká hokejistka Samantha Kolowratová sa medzi hodinami tréningu a jedlom, ktoré konzumuje za plastovými prepážkami, potuluje uličkami sterilného "nákupného centra" pre športovcov, napísal server VICE World News.
Niektoré chodby lemujú sklenené plochy od podlahy až po strop, ktorými presvitá žiarivé svetlo KFC. Ešte o kúsok ďalej je salón, kde si športovci môžu nechať zadarmo upraviť vlasy, dať pleťovú masku a nechať urobiť manikúru.
Tu sú prepážky medzi stolmi lemované zlatou a na bielych stenách sú akcenty v zlatej a modrej farbe. V obchode s darčekovými predmetmi sú pod ostrými žiarivkami regály plné suvenírov.
Športovci majú všetko na dosah ruky – ale to je nutnosť. Kolowratová, rovnako ako približne 2 900 športovcov, ktorí sa zúčastňujú na olympijských hrách v Pekingu, nemôže opustiť svoju dedinu.
Pokiaľ by sa o to pokúsili, zastaví ich ochranka stojaca pri zatvorených bránach.
Prísna bublina
"Sme v takej zvláštnej bubline, ktorá sa nepodobá skutočnému Pekingu - myslím, že najviac toho zažijem mimo dediny, keď idem na štadión a môžem sa pozerať na všetkých tých ľudí na motorkách a skútroch, čo jazdia okolo," povedala. "Je trochu smola, že nemôžeme skutočne zažiť miestnu kultúru, obzvlášť v čase, keď Čína oslavuje lunárny Nový rok."
Aby bolo možné zimné hry usporiadať a zároveň dodržať prísnu čínsku stratégiu "nulovej nákazy covidom", vytvorili organizátori olympijských hier v Pekingu takzvanú uzavretú bublinu. Ľudia zvonku do nej nemôžu vstúpiť. Tí, ktorí sú vo vnútri, ju nemôžu opustiť.
Čínsky personál pracujúci na hrách nosí biele ochranné obleky, pod ktorými prakticky nie je vidieť človeka vo vnútri. Prispievajú tak k atmosfére, ktorú Kolowratová prirovnala ku kórejskému televíznemu seriálu Squid Game.
Olympijská dedina v Jen-čching. (zdroj: TASR/AP)Rutina sa príliš nelíši
Oskar Eloffson, švédsky reprezentant v akrobatickom lyžovaní, by v ideálnom prípade na olympiáde rád trávil viac času so športovcami z iných krajín.
Pre tohto dvadsaťtriročného pretekára ide o olympijský debut a z rozprávania športovcov, ktorí vlani pretekali na letných hrách v Tokiu, si urobil približnú predstavu o tom, aké budú v Pekingu obmedzenia kvôli covidu.
Rutina stravovania, tréningu a spánku sa od tej doma príliš nelíši – avšak intenzita toho, aby sa okrem súťaženia sústredil aj na snahu nenakaziť sa koronavírusom, podľa jeho slov ešte zosilňuje tlak, pod ktorým je. Vo voľnom čase oceňuje hry, ktoré organizátori športovcom nachystali na relax – napríklad biliard, stolný tenis a šípky.
Anri Kawamuraová, japonská akrobatická lyžiarka, tiež hľadá spôsoby, ako vyplniť voľný čas, pretože od športovcov sa očakáva, že sa budú čo najviac zdržiavať vo vnútri a vyhnú sa zbytočným výletom mimo svojich izieb.
"Snažím sa naučiť nejaké nové veci. Môj tréner je Fín, takže sa trochu učím po fínsky," povedala.
Dystopická atmosféra
Vnútri uzavretého okruhu sú tri súťažné zóny. Jedna sa nachádza v centre Pekingu, ďalšia na pekinskom predmestí Jen-čching a tretia v meste Čang-ťia-kchou.
Každá zóna má vlastné športoviská a olympijské dediny – samostatné komunity, kde trávia čas športovci, keď práve nesúťažia.
Pri vstupe do areálu musia športovci naskenovať svoj QR kód. Všetci vo vnútri bubliny si tiež musia denne sledovať svoju teplotu v zdravotnej aplikácii.
Rovnako ako na hrách v Tokiu musia športovci v Pekingu denne podstupovať testy na covid-19, nosiť po celý čas rúška s výnimkou jedla a zdržať sa komunikácie so športovcami z iných národov.
Športovci popisujú, že na niektorých športoviskách pripravujú jedlo roboty, ktoré chystajú pokrmy, ako sú hamburgery alebo rezance.
Podľa Eloffsona po olympijskej dedine neustále chodia pracovníci v bielych ochranných oblekoch a dezinfikujú každý povrch, ktorého sa športovec dotkne. Samantha Kolowratová dodala, že tieto opatrenia sú bezpochyby nutné, ale navodzujú dystopickú atmosféru – práve takú, akú zachytáva kórejský seriálový hit Squid Game.
