Dunové polia, ktoré v súčasnosti pokrýva vegetácia a preto zostávajú na mieste, by sa mohli dať od polovice storočia do pohybu v dôsledku pretrvávajúceho sucha, píše David Thomas a jeho kolegovia z Oxfordskej univerzity v časopise Nature.
Pohyb dún by mal pre poľnohospodárstvo v panve Kalahari, ktorá zaberá časti Juhoafrickej republiky, Namíbie, Botswany, Zambie a Angoly, katastrofálne následky. Podľa vedcov však niet pochýb, že k tomu dôjde.
Duny sa nehýbu dovtedy, kým viac ako 14 percent ich povrchu pokrývajú rastliny. Keď podiel vegetácie v dôsledku sucha, požiarov alebo ľudského vplyvu klesne pod túto hranicu, vietor ich začne premiestňovať. Na juhu Kalahari zatiaľ nie je tak veterno, aby dunám "narástli nohy". Severné a východné dunové polia ešte pokrýva hustý porast, ktorý ich chráni pred eróziou.
Vedci vypočítali, že už teraz veľmi suché južné dunové pole sa dá do pohybu do roku 2040, zvyšné dve to postihne do roku 2070. V Kalahari bude po roku 2070 tak veterno ako ku koncu poslednej doby ľadovej pred 14.000-16.000 rokmi, keď sa duny valili cez Kalahari naposledy.
