JERUZALEM. Izraelská polícia v utorok oznámila, že našla dôkazy poukazujúce na nepovolené používanie sofistikovaného špionážneho softvéru Pegasus svojimi vlastnými vyšetrovateľmi, ktorí takto sledovali telefóny izraelských občanov.
Informácie priniesla tlačová agentúra AP.
Druhá kontrola
Oznámenie polície prišlo dva týždne po tom, ako izraelský denník priniesol správu o sérii prípadov, keď polícia používala softvér Pegasus na sledovanie protestujúcich ľudí, politikov a podozrivých zo zločinov bez toho, aby mala povolenie od sudcu.
Sledovali vraj aj ľudí, ktorí viedli protesty proti vtedajšiemu premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Článok spôsobil v Izraeli pobúrenie a donútil generálneho prokurátora a zákonodarcov spustiť vyšetrovanie.
Izraelská polícia tvrdenia v článku vtedy ešte poprela a vyhlásila, že pracuje v súlade so zákonmi. A uviedla, že jej predbežné interné vyšetrovanie neprinieslo žiadne dôkazy o údajnom zneužívaní kontroverzného špionážneho softvéru.
V utorok už však polícia oznámila, že druhá kontrola "dodatočne našla dôkazy, ktoré menia pohľad na určité stránky stavu vecí".
Porušovanie právomocí
Izraelský generálny prokurátor dal polícii pokyny, aby "okamžite prijala postupy, ktoré zabránia porušovaniu úradných právomocí". Zároveň poveril vyšetrujúcu skupinu, aby do 1. júla predložila správu o obvineniach z nezákonného sledovania civilistov.
Pegasus je softvér vytvorený izraelskou firmou NSO Group na boj proti podozrivým teroristom a zločincom a predávajú ho na tento účel aj do iných krajín. Jeho varianty pre Android sú schopné extrahovať dáta z populárnych chatovacích aplikácií ako WhatsApp, Facebook a Viber či z e-mailov a prehliadačov.
Špionážnym softvérom Pegasus boli napadnuté aj mobily fínskych diplomatov Čítajte Špionážny softvér môže používateľov na diaľku sledovať prostredníctvom mikrofónu a kamery telefónu a okrem toho môže vytvárať snímky obrazovky alebo zaznamenávať písanie textu na klávesnici.
Veľká kauza súvisiaca s programom Pegasus vypukla v júli roku 2021 po tom, ako unikol zoznam asi 50-tisíc potenciálnych cieľov sledovania, ku ktorým patrili novinári, aktivisti a politici vrátane hláv štátov.
