Článok pôvodne vyšiel v denníku Washington Post.
KYJEV Vrtuľník pretína sivú oblohu, kopíruje žiletkový plot pod sebou. Plukovník Uirij Trubačov z ukrajinskej pohraničnej stráže naň ukáže. „To sú Rusi,“ poznamená stroho.
Pred tým, ako Rusko v roku 2014 obsadilo ukrajinský polostrov Krym, takéto ploty na hranici neexistovali. Teraz rozdeľujú najvýchodnejšie ukrajinské mestá od oblastí, kde sa na druhej strane hranice zhromažďujú ruské jednotky.
Na hraničnom priechode kúsok od Charkova – druhého najväčšieho mesta krajiny, kde žije 1,5 milióna prevažne rusky hovoriacich ľudí – vnímajú tento plot kontroverzne.
Niektorým sa nepáči, lebo im bráni vstúpiť na ruské územie, kam chodili často. Napríklad nazbierať hríby v neďalekom lese alebo navštíviť priateľov v Belgorode, ruskom meste vzdialenom asi hodinu jazdy od hranice.

Charkov ubránime
Jazykové deliace línie, ktoré prechádzajú Ukrajinou, sú tu osobitne viditeľné. V tomto regióne proruskí separatisti svojho času vyvesili svoju vlajku, Rusko sa snaží nakloniť si Ukrajincov pripomínaním spoločných pút a histórie, ale Ukrajinci si napriek tomu zvolili západnú cestu.
V Charkove sa tiež stretávajú rôzne názory Ukrajincov na Rusko a jeho prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého spadá Ukrajina do ruského vplyvu.
Kremeľ sa pokúša využiť rozdelenie Ukrajiny na východ a západ, jeho propaganda obviňuje ukrajinskú vládu, že utláča rusky hovoriacich občanov. V Charkove mnohí oponujú tvrdeniu prezidenta Volodymyra Zelenského pre Washington Post, podľa ktorého by mesto bolo hlavným cieľom Ruska.
„Ak by sa Rusko rozhodlo zvyšovať napätie, samozrejme, že by tak urobili na územiach, kde žijú ľudia s rodinnými väzbami na Rusko,“ povedal Zelenskyj. „Charkov, ktorý je pod kontrolou ukrajinskej vlády, by mohol byť okupovaný.“
Charkovčania síce s väčšinou Ukrajiny možno nezdieľajú takú nevôľu voči Rusom, no proruské nálady z roku 2014, pre ktoré hrozilo, že podobne ako v Donecku a Luhansku aj tu vznikne separatistické územie, v meste už nemajú mnoho prívržencov.