ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Bol Veľký piatok v roku 2013, Švédi oslavovali veľkonočné sviatky, keď neďaleko Štokholmu preleteli dva ruské bombardéry. Nacvičovali nálet na metropolu a mali voľné nebo. Švédsko totiž nemalo v pohotovosti žiadnu posádku.
Škandinávsky národ to vtedy bral ako potupu. Bol to najmä výsledok znižovania výdavkov na obranu v predošlom desaťročí, počas ktorého okrem iného rozpustili pluk na ostrove Gotland.
Ten má pritom strategickú polohu a počas studenej vojny sa tu odohrávali konflikty so sovietskymi ponorkami a ďalšími plavidlami. Leží totiž len 330 kilometrov od Kaliningradu, centrály ruskej baltskej flotily.
Vojaci znovu na Gotlande
Armádne špičky navyše v roku 2013 varovali, že Švédsko je schopné samo sa brániť približne týždeň. Postoj švédskej vlády sa zmenil v roku 2015 krátko po tom, ako Rusko obsadilo ukrajinský Krym.
Krajina zvýšila výdavky na obranu o osemdesiat percent, na Gotlande znovu umiestnili vojakov, ktorí od tohto mesiaca už hliadkujú aj v uliciach miest.
A pri súčasnom stupňujúcom sa napätí medzi Ruskom a Západom sa vo Švédsku čoraz častejšie zvažuje, či je v súčasnej situácii pre krajinu vhodné naďalej sa držať vojenskej neutrality a či by nebolo lepšie vstúpiť do NATO.
Zraniteľné ukrajinské atómky a ruská invázia. Aké riziko predstavujú Černobyľ či Záporožie? Čítajte "Máme asi dvadsať obranných dohôd so štátmi vrátane členov NATO a najbližšie partnerstvo máme s Fínskom," povedala na tlačovej konferencii po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová.
Okrem generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga vedľa nej stál aj fínsky náprotivok Pekka Haavisto. Jeho krajina je v podobnej situácii - nie je členom NATO, obranu si tak zabezpečuje sama, ale čoraz viac sa hovorí aj o možnosti fínskeho členstva v NATO.
