FOTO – TASR
Štefan Skrúcaný je iným typom humoristu ako jeho kolegovia. Okrem iného vyvracia mýtus, že zabávači sú v civile smutnými ľuďmi.
„Nie je to pravidlo. Som presvedčený, že robenie humoru nie je povolaním. Je to životná filozofia, ktorú nemôžete zmeniť, keď idete z roboty. Poznám aj smutných, ale to nie sú humoristi a zabávači, ale herci – komici.“
Zároveň ešte stále žije okrem svojej práce aj politikou – a je sklamaný z úžasnej odolnosti Slovákov voči satire.
„Môžete im stokrát predložiť názor, ktorý realita potvrdí, ale preferencie politických strán ostanú tam, kde predtým. Historický vývoj sa nedá preskočiť satirou. To, čo sme si nestihli odžiť v minulosti, si, bohužiaľ, budeme musieť zopakovať.“
Podľa Skrúcaného trhový mechanizmus slovenskú zábavu ovplyvnil pozitívne aj negatívne.
„Ten, kto vie, má dostatočné množstvo práce. Na druhej strane priniesol vox populi. A hlas ľudu si vyberá tých, ktorí svojím humorom alebo zjavom odzrkadľujú jeho vkus.“
Okrem televízie a divadla vidieť Skrúcaného často v úlohe moderátora, ktorú nepodceňuje, práve naopak.
„Moderátor nemá odrapotať naučené texty alebo informácie, ale vycítiť vlnenie, ktoré vychádza z publika a skúsiť prispôsobiť svoj prejav zloženiu publika. Inak treba moderovať podujatie pre podnikateľov, ktorí ‘zjedli svetovú ekonomiku‘, inak pre bežného diváka. Je to otázka miery a citu. Dobré moderovanie je oveľa náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.“
Hoci o účinku satiry niekedy pochybuje, odmieta byť všeobecne obľúbeným bezfarebným humoristom, ktorý žartovne komentuje komunálnu politiku, robí si žarty z úradníkov a mestskej hromadnej dopravy.
„Beznázorových a bezfarebných šašov neberiem.“
