FOTO – ČTK
Vyrábanie zábavy je prácou. Veľký komik dozrieva roky a po tisícoch vystúpení pred publikom zistí, že to už nefunguje a ľudia sa nesmejúHumorista, komik alebo zabávač sa radí k tej skupine umelcov, ktorých výzor, váha a vek nepredurčujú na ohrozenie kariéry ani na obmedzenie práce. Naopak.
Jan Werich, Milan Lasica s Júliusom Satinským či Miroslavom Horníčkom patria k hŕstke legiend humoru, ktoré vekom zrejú.
A tiež sa radia k tým postavičkám československej histórie humoru, ktoré sa nedajú ani vyhrabať zo zeme, ani „stvoriť“ šikovnými lovcami talentov.
Musia sa jednoducho narodiť.
Autorstvo – korenie zábavy
O autorské osobnosti schopné vyrobiť päťdesiatminútový program, bola a je na Slovensku núdza.
Je ťažké vymyslieť niečo skutočne nové a originálne.
Televízna zábava je prepojená a v podstate obmedzená na niekoľko desiatok foriem, ktoré sa v rôznych obmenách opakujú po celom svete.
Platca káblovej televízie alebo satelitného prijímača môže hľadať uspokojenie vo verejnoprávnej aj súkromnej televízii alebo na českých televíznych kanáloch.
Ak si nevystačí s Lasicom a Satinským, s Nogom a Skrúcaným, s Andrásym a Vacvalovou či Pročkom a Radičom, „angažuje“ posily z Čiech.
Petra Novotného, Karla Šípa, Kaisera s Lábusom, Šimka s Bubílkovou.
Vlastne sa to točí skoro okolo tých istých mien, mení sa len miesto pôsobenia.
Aj Markovič hľadal v čase svojho zákazu prezentovania na slovenskej obrazovke za Mečiara české chodníčky, za komunistov ich tam našli Lasica so Satinským, Novotný sa etabloval na Slovensku a Bubílková v Čechách.
Svet peňazí?
Zabávači svorne tvrdia, že trhový mechanizmus ich práci pomohol.
Zmizli pevne stanovené socialistické honoráre od tristo do tisícpäťsto korún (vyššie platové kategórie si účtoval zaslúžilý umelec).
Dnes sa honoráre za jedno vystúpenie pohybujú v päťmiestnych číslach – a rastú smerom hore v závislosti od dobrého mena a ponúkanej kvality.
Populárnym zdrojom obživy sa stalo aj moderovanie firemných podujatí – aj keď väčšinou na úkor nezáujmu divákov, v tomto prípade zamestnancov zabávajúcej sa spoločnosti.
Rozpočet ľudí zo zábavného priemyslu vylepšuje aj predvolebné obdobie.
Hoci väčšina z bavičov najvyššie, miliónové honoráre od HZDS pred štyrmi rokmi odmietla, dnes hodnotia situáciu realisticky – trhový mechanizmus dostáva pred „záchranou demokracie“ prednosť.
A čo ponuka?
Ponuka zostáva nezmenená.
Politická satira, scénky s politickým podtextom, nostalgické spomínanie na vlastnú mladosť či vtipné príbehy zo života.
A samostatná kategória – ľudoví zabávači.
Apolitická zábava sa mieša s vyjadrením spoločenského aj politického názoru, komorné sály divadiel striedajú námestia a štadióny.
Prípadne diaľnice – kde Slovensko zabávali Claudia Schifferová a Vladimír Mečiar.
Ale to už je iný príbeh.
Hoci aj tu rovnako ako v profesionálne robenej zábave platí – divák si môže vybrať.
