MICHAL ŠIMEČKA sa v utorok ako prvý Slovák dostal do vedenia Európskeho parlamentu. Vo voľbe podpredsedov za neho hlasovalo 494 zo 705 europoslancov.
V Bruseli chce docieliť, aby na európske peniaze dosiahli iba krajiny, ktoré dodržiavajú zásady právneho štátu. Na Slovensku zasa brojí proti prísnym trestom za mäkké drogy.
Zdôrazňujete, že vaše zvolenie je úspechom aj pre Slovensko, pretože ste prvým Slovákom, ktorý sa stal podpredsedom europarlamentu. V čom vidíte úspech pre celú krajinu?
Pre mňa je to veľký záväzok. Europoslanci mi vyjadrili dôveru, dostal som takmer päťsto hlasov (europoslancov je po brexite 705, pozn. red.).
Slovensko doteraz nemalo zástupcu vo vedení Európskeho parlamentu. Ako súčasť Európskej únie (EÚ) musíme byť sebavedomí, a hrať rovnocennú partiu so všetkými európskymi partnermi.
Ako podpredseda Európskeho parlamentu budem mať väčší vplyv a zodpovednosť, ale zároveň budem môcť lepšie presadzovať slovenské záujmy na európskej pôde. Budem viesť schôdze parlamentu, takže hlas Slovenska bude v Bruseli oveľa silnejší.
To ste mi tvrdili aj pred dvoma rokmi, keď po brexite získalo Slovensko o jedného europoslanca viac. Alebo keď ste sa stali podpredsedom frakcie Obnovme Európu. V čom bolo Slovensko viac počuť a bolo to vôbec tak?
Slovenským europoslancom sa podarilo presadiť veľa tém, ktoré boli v slovenskom záujme. Keď Únia pre jednotlivé členské štáty zabezpečovala vakcíny či peniaze na Plán obnovy, aj nás bolo počuť.
Ak môžem byť konkrétny, tak Martin Hojsík a Michal Wiezik (obaja Obnovme Európu) patria k najvplyvnejším europoslancom v oblasti ochrany životného prostredia. Rovnako vidieť aj prácu Lucie Ďuriš Nicholsonovej v sociálnej oblasti.
Práve vďaka práci slovenských europoslancov naši partneri chápu, že Slovensko sa vo Visegrádskej štvorke vymyká, že je iné a záleží mu na hodnotách ako právny štát a sloboda médií.
Akú agendu plánuje Slovensko v nasledujúcich mesiacoch nastoliť, aby sme využili to, že nás bude viac počuť?
