ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Jedným zo štrnástich podpredsedov Európskeho parlamentu sa v utorok stal slovenský europoslanec Michal Šimečka.
Nominanta liberálnej frakcie Obnovme Európu zvolili poslanci v druhom kole hlasovania na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Tridsaťsedemročný poslanec za Progresívne Slovensko je vôbec prvým Slovákom na tomto poste.
Aktívny nováčik
Podpredsedovia parlamentu si delia úlohy aj podľa politickej sily. Podpredseda môže mať napríklad na starosť občianske petície, komunikáciu navonok alebo rokovania parlamentu s komisiou a radou. Okrem toho aj predsedá plenárnym schôdzam.
Šimečka chce byť vo vedení europarlamentu. Aké má šance? Čítajte Šimečka v minulosti pôsobil v denníku SME, neskôr sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti, a zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí.
V Európskom parlamente len prvé funkčné obdobie, no patrí medzi pomerne aktívnych poslancov, pred rokom ho zvolili za podpredsedu liberálnej frakcie.
Stal sa spravodajcom dôležitého návrhu na nový mechanizmus ochrany právneho štátu, ktorý mu prešiel. Išlo o politicky citlivú tému, najmä vo vzťahu voči Poľsku či Maďarsku, ktorým by sa za porušovanie princípov právneho štátu mali odoberať eurofondy.
"Pre mňa je to veľká česť a veľký záväzok," uviedol Šimečka v rozhovore pre slovenských novinárov v Štrasburgu. Poďakoval sa nielen svojim straníckym kolegom z liberálnej frakcie, ktorá ho na túto pozíciu nominovala, ale všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí mu dali hlas a dôveru. "Veľmi sa teším, lebo je to dobrá správa aj pre Slovensko," dodal. Pripomenul, že Slovensko od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 ubehlo kus cesty a ešte nemalo svojho človeka v takejto funkcii.
"Som rád, že z tejto pozície budem môcť presadzovať ešte viac slovenské záujmy, že slovenský hlas bude viac počuť, lebo ako podpredseda budem mať väčší vplyv na chod celej inštitúcie, na jednotlivé politiky a na to, ako europarlament pôsobí vo vzťahu k národným parlamentom," opísal situáciu.
Upozornil, že priority, ktorým sa bude venovať, vyplynú aj z toho, ako si všetci 14 podpredsedovia v najbližších dňoch rozdelia medzi sebou pracovnú agendu.
"Pre mňa je však v europarlamente dlhodobo prioritou predovšetkým ochrana demokracie, právneho štátu v celej EÚ a predpokladám, že v tom budem pokračovať aj z pozície podpredsedu," vysvetlil. Ďalšou jeho snahou je viac občanom priblížiť prácu Európskeho parlamentu a posilňovať vzťahy s národnými parlamentami vrátane toho slovenského.
Zmena na čele
V utorok sa rozhodlo aj o novej predsedníčke Európskeho parlamentu, ktorou sa stala doterajšia podpredsedníčka Roberta Metsolová, kandidátka frakcie ľudovcov z Malty.
Na poste vystrieda Davida Sassoliho, kandidáta európskych socialistov, ktorý minulý týždeň zomrel.
Európsky parlament je práve v polovici päťročného funkčného obdobia. Je zvykom, že jeho vedenie sa vtedy mení, pričom sa na poste predsedu europarlamentu striedajú kandidáti dvoch najsilnejších frakcií.
Najviac podpredsedníckych kresiel majú socialisti:
V novom zložení podpredsedov EP bude v druhej polovici mandátu osem žien a šesť mužov z desiatich členských krajín EÚ. Najviac kresiel, päť, získali socialisti a demokrati , po tri kreslá dostali Európska ľudová strana a liberáli z Obnovme Európu a uspeli aj kandidát Európskych konzervatívcov a reformistov, kandidátka z frakcie Zelených a nominant Konfederatívnej skupiny zjednotenej ľavice/Nordickej zelenej ľavice.
- Prvými známymi menami boli: Othmar Karas (Rakúsko), Pina Piciernová (Taliansko), Pedro Silva Pereira (Portugalsko), Ewa Kopaczová (Poľsko), Eva Kailiová (Grécko), Evelyn Regnerová (Rakúsko), Rainer Wieland (Nemecko), Katarina Barleyová (Nemecko) a Dita Charanzová (Česká republika).
- K nim sa po druhom kole pripojili Michal Šimečka (SR), ktorý nakoniec získal 494 hlasov, Nicola Beerová (Nemecko) a Roberts Zile (Lotyšsko). Po treťom kole zoznam doplnili Dimitrios Papadimulis (Grécko) a Heidi Hautalová (Fínsko).
