ŠTRASBURG. Za novú predsedníčku Európskeho parlamentu poslanci v utorok podľa očakávaní zvolili maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú.
Hlasovalo za ňu 458 zo 705 poslancov.
Predsednícka funkcia, o ktorú sa uchádzali štyria kandidáti, sa uvoľnila po minulotýždňovom úmrtí doterajšieho šéfa EP Davida Sassoliho, informovala televízia Euronews.
Kandidatúru podporili aj dve veľké skupiny
Metsolová (43), kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola od Sassoliho náhleho úmrtia z 11. januára dočasnou šéfkou zákonodarného zboru EÚ.
Reakcia slovenských europoslancov na voľbu novej predsedníčky:
Ivan Štefanec, KDH: Metsolová bude skvelou predsedníčkou. Teším sa s ňou na ďalšiu spoluprácu najmä v oblasti digitálnej a zelenej transformácie a ekonomickej obnovy Európy.
Vladimír Bilčík (Spolu/EPP): "Roberta detailne pozná situáciu na Slovensku, bola po tragických udalostiach v roku 2018 súčasťou delegácie Európskeho parlamentu v Bratislave. Mám radosť, že europarlament má na svojom čele osobu, ktorá tam svojimi schopnosťami jednoznačne patrí. Som rád, že oddnes je Európa bohatšia o inšpiratívny príklad dámy z malej krajiny, ktorá ukazuje, že pracovitosť a profesionálne zručnosti sú najväčšou európskou devízou. Príklad Metsolovej ukázal aj to, že malé krajiny, ktoré do EÚ vstúpili spolu s nami, môžu zabojovať o najvplyvnejšie pozície v EÚ."
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) :"Považujem ju za veľmi vzdelanú a schopnú a myslím si, že môže konečne zabezpečiť také postavenie Európskeho parlamentu vo vzťahu k ostatným inštitúciám EÚ, ktoré si zaslúži. Obzvlášť dobrá správa je, že s Metsolovou nastupuje do vedenia mladá generácia, ktorá v sebe nesie všetky známky európanstva."
Robert Hajšel (Smer-SD): "Blahoželám tejto ambicióznej a odhodlanej žene a presvedčenej Európanke, pochádzajúcej z Malty, k získaniu tohto postu. Aj keď nesúhlasím so všetkými názormi novej šéfky europarlamentu, verím, že budeme spolupracovať nielen na presadzovaní európskych hodnôt, posilňovaní sociálnych a ľudských práv, ale aj na obhajovaní spoločných záujmov menších štátov, ako sú Slovensko a Malta."
Pre pandemickú situáciu hlasovanie prebehlo na diaľku.
Na zvolenie nového predsedu bola potrebná absolútna väčšina platných hlasov odovzdaných v tajnej voľbe, teda 50 percent plus jeden hlas. Svoje hlasy odovzdalo 616 poslancov.
V prípade, že by nebolo dosiahnuté takéto kvórum, konalo by sa druhé kolo voľby.
Metsolovej kandidatúru podporili aj ďalšie dve najpočetnejšie skupiny v EP - Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) a liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) -, takže jej víťazstvo sa už vopred považovalo za takmer isté.
Stala sa tak treťou ženou na čele europarlamentu po Francúzkach Simone Veilovej (vo funkcii 1979 - 1982) a Nicole Fontaineovej (1999 - 2002).
Okrem Roberty Metsolovej sa o predsednícky post uchádzali aj švédska europoslankyňa Alice Bahová Kuhnkeová, poľský poslanec Kosma Zlotowski a Sira Regová zo Španielska.
Kandidáti na post predsedu môžu byť podľa rokovacieho poriadku EP navrhnutí niektorým z poslaneckých klubov alebo aspoň dvadsatinou všetkých zákonodarcov, čo aktuálne predstavuje 36 poslancov.
EÚ musí bojovať proti lacným riešeniam
Ľudia by mali znovu získať entuziazmus pre európsky projekt. EÚ musí bojovať proti lacným riešeniam, ktoré prináša nacionalizmus alebo autoritárske režimy.
Vo svojom prvom prejave po zvolení za predsedníčku EP to uviedla Roberta Metsolová.
Zároveň zdôraznila ochranu slobody médií, pričom nezabudla spomenúť ani zavraždených novinárov Daphne Caruanovú Galiziovú a Jána Kuciaka. EÚ podľa nej nesmie podľahnúť tlaku dezinformácií.
Vyslovila sa za pokračovanie rozširovania EÚ o krajiny západného Balkánu a ukončenie procesu, ktorý by mal viesť k zjednoteniu cyperského ostrova.
V prejave pred europoslancami vyjadrila taktiež nádej, že snáď nebude potrebný ďalší 20-ročný rozostup, kým sa na čelo tejto inštitúcie opäť postaví žena.
"Politika sa nemôže premeniť na víťazov a porazených. Ide o zlepšovanie spoločnosti a životov, ide o službu. A práve tu musí byť Európsky parlament skutočne lídrom," uviedla Metsolová v prvom prejave z pozície šéfky tejto inštitúcie.
Dodala, že bude intenzívne pracovať na budovaní mostov v europarlamente, ktorého členovia spoločne pracujú na presadzovaní dôležitých legislatívnych opatrení a pokúsi sa priblížiť proces rozhodovania ľuďom v každom členskom štáte EÚ.
Metsolová sa vyslovila za pokračovanie politického dedičstva zosnulého predsedu EP Davida Sassoliho, ktorý podľa jej slov vždy bojoval za Európu, záujmy Európanov a základné hodnoty EÚ.
Ešte pred hlasovaním uviedla, že si želá, aby ľudia verili v Európu a aby znovu "zachytili ten pocit nádeje a nadšenia" v európskom integračnom projekte. To zopakovala aj vo svojom prejave po zvolení.
Najmladšia predsedníčka v dejinách
Roberta Tedesco Triccasová sa narodila 18. januára 1979 v prímorskom mestečku Saint Julian's na Malte. Na Maltskej univerzite (L-Universita ta Malta) v meste Msida vyštudovala právo. V štúdiu pokračovala na College of Europe v belgickom meste Bruggy.
Už počas štúdií bola politicky aktívna, keď pôsobila ako generálna tajomníčka organizácie Európski demokratickí študenti.
Pred zvolením do Európskeho parlamentu pôsobila ako právnička špecializujúca sa na európske právo. Pracovala ako atašé pre právnu a justičnú spoluprácu a vedúca oddelenia pre spravodlivosť a vnútorné veci pri Stálom zastúpení Malty pri Európskej únii a ako právna poradkyňa v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.
O kreslo v zákonodarnom zbore Európskej únie sa neúspešne uchádzala už v rokoch 2004 a 2009.
V tomto roku sa spolu so svojím fínskym manželom Ukkom Metsolom stali prvým kandidujúcim manželským párom z rôznych krajín. Avšak, až tretí pokus v roku 2013 bol úspešný. Do EP sa dostala ako jedna z prvých maltských žien.
Do európskeho zákonodarného zboru bola opäť zvolená aj v rokoch 2014 a 2019. V novembri 2020 sa stala prvou podpredsedníčkou EP a po smrti Davida Sassoliho prevzala 11. januára 2022 - v súlade s vnútorným poriadkom - funkciu dočasnej predsedníčky Európskeho parlamentu.
Roberta Metsolová ako kandidátka Európskej ľudovej strany, najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola považovaná za favoritku volieb predsedu EP. Ešte vlani v októbri získala dôveru väčšiny poslancov z frakcie ľudovcov a stala sa tak oficiálnou kandidátkou na tento post.
"Budem tvrdo pracovať na budovaní mostov pri pretláčaní dôležitej legislatívy a približovaní rozhodovania bližšie k ľuďom v členských štátoch," povedala maltská europoslankyňa po svojom zvolení.
Matka štyroch synov Roberta Metsolová sa stala najmladšou predsedníčkou v dejinách Európskeho parlamentu a len jeho treťou predsedníčkou v histórii.
Prvýkrát v histórii Európskej únie budú dve kľúčové inštitúcie EÚ - Európsku komisiu aj Európsky parlament – viesť ženy: šéfkou Európskej komisie je v súčasnosti Ursula von der Leyenová.
Poslednou ženskou šéfkou europarlamentu bola francúzska europoslankyňa Nicole Fontaineová, tiež z frakcie ľudovcov, ktorej mandát sa skončil v januári 2002. Pred ňou stála na čele Európskeho parlamentu Francúzka Simone Veilová, a to v rokoch 1979 až 1982.
