Washington 3. júla (TASR) - Veľká časť zväčšujúcej sa lávovej kupoly na Mount St. Helens sa v sobotu prepadla, pričom sa nad kráterom uvoľnil stĺp sopečného popola.
Sopka je podľa odborníkov relatívne pokojná, i keď pohyb masy skál môže byť podstatným seizmickým signálom.
Tím amerických geológov sa z Washingtonskej univerzitu sopku veľmi podrobne monitoruje od vlaňajšej jesene, keď sa opäť prebudila k životu, čo sprevádzali otrasy s magnitúdom 3 a vytekanie horúcej lávy.
Vedci sa domnievajú, že kedykoľvek môže dôjsť k silnejšej explózii, po ktorej by sa sopečný popol mohol dostať do okruhu 16 kilometrov od krátera.
Ako sa píše na stránke iformat.sk, miestni Indiáni volali sopku Louwala-Clough, teda dymiaca alebo ohnivá hora. Jej nebezpečnosť si dobre uvedomovali a pri nízkej aktivite neradi vstupovali do jej tesnej blízkosti, hoci tam bolo veľa lovnej zveri a jedlých lesných plodov.
Za moderný názov vďačí britskému kapitánovi Georgeovi Vancouverovi. Bolo to roku 1792, keď s loďou Discovery skúmal okolité vody. Horu pokrstil po svojom priateľovi Alleynovi Fitzherbertovi, barónovi zo Saint Helens.
Krátko nato sopka vybuchla (asi roku 1800) a aktívna bola až do roku 1857. Mala ideálny kužeľovitý tvar a s častou snehovou čiapkou (merala takmer 3000 metrov) vyzerala ako menšia kópia japonskej Fudžijamy.
Po roku 1857 sa prakticky odmlčala a pôsobila pokojným dojmom až do 20. marca 1980. Vtedy sa ohlásila zemetrasením so stupňom 4 podľa Richterovej stupnice. O týždeň začala chrliť paru. Koncom apríla sa začala na severnej strane nadúvať.
V nedeľu 18. mája prišlo zemetrasenie stupňa 5, ktoré iniciovalo zrútenie severného úbočia a samotný výbuch. Ten akoby odfúkol vrchol hory a znížil ju o 400 metrov na dnešných 2550 metrov. Magma v sopke vybuchla, čo vygenerovalo mohutný prúd pyroklastov, čiže sopkou vyvrhnutých materiálov - menších či väčších kusov horniny (balvanov, bômb, lapíl, popola a prachu).
Zo sopky vyše deväť hodín stúpal mohutný chochol dymu a popola, až do výšky 25 kilometrov, ktorý potom začal odnášať vietor východným smerom nad štát Idaho.
Roku 1982 prezident USA Ronald Reagan a Kongres vyhlásili plochu 445 kilometrov štvorcových okolo hory za Národný sopečný pamätník Mt. St. Helens.
Výrazná aktivita sopky pokračovala do roku 1986. V kráteri vznikla nová lávová kupola.
V rokoch 1898, 1991, 1995, 1998 a 2001 sopku postihli zemetrasenia, no bez výbuchov. Po ďalších zemetraseniach na jeseň 2004 prišli chrlenia pary a popola. Magma vystúpila 11. októbra a vybudovala novú kupolu na juhu existujúcej v objeme sedem-10 metrov kubických za sekundu. Keby to pokračovalo bez prerušenia, Mt. St. Helens by dosiahla pôvodnú výšku už za 11 rokov. V decembri 2004 sopka chrlila paru, v marci toho roku paru a popol.
2 12 pel
