Keď zostavil Silvio Berlusconi svoj vládny kabinet, takmer okamžite si ho zobral na mušku taliansky návrhár Giorgio Armani. Pri pohľade na prvú spoločnú fotografiu dvadsaťpäťčlennej vlády vyhlásil: „Ak vynecháme tváre, ktoré sú, samozrejme, nové, môžeme povedať, že takéto obleky a kostýmy sa nosili pred dvadsiatimi rokmi.“
Tvrdil, že vhodne k svojej funkcii boli oblečení len dvaja vrcholoví talianski politici.
Slovenská módna návrhárka Iveta Ledererová nie je o nič menej kritická. Podľa nej sa ešte mnoho politikov môže o reprezentatívnom obliekaní učiť.
„Vrátane pána premiéra. Aj keď v poslednom čase sa mi zdá, že upustil od svojich obľúbených vysokých vestičiek, čo je dobre.“
Čo vnímajú voliči
Niektorí profesionálni politici si ešte stále neuvedomujú, že volič vníma okrem ich intelektu aj ich výzor – podľa neho si urobí celkový dojem. Ak má volič nakresliť svoju predstavu kandidáta na vysokého štátneho funkcionára, väčšinou namaľuje muža vo veku okolo štyridsať rokov, vysokého, dostatočne príťažlivého, čerstvo oholeného, oblečeného do reprezentačného obleku, svetlej košele, s reprezentatívnou kravatou.
O tom, že nevyhnutným atribútom oblečenia politika alebo kandidáta na politika musí byť klasický štýl, niet pochýb.
Podľa odborníka Miloslava Luschera „klasický štýl prezrádza skryté, ale dôsledné ašpirácie na dôležitosť“.
Dokážu sa slovenskí politici podľa toho zariadiť?
Majú na to
Prezident republiky má mesačný plat vo výške štvornásobku poslanca.
Vychádza to okolo 130-tisíc mesačne hrubého plus 40-tisíc nezdaniteľná paušálna náhrada.
Členovia vlády majú nárok na jedenapolnásobok základnej mzdy poslanca.
Minister dostáva 48 300 korún hrubého a nezdaniteľné paušálne náhrady šesťtisíc korún, podpredseda vlády má funkčný príplatok pätnásťtisíc a nezdaniteľný paušál deväťtisíc korún, predseda vlády dostáva funkčné príplatky 22 500 a nezdaniteľné náhrady desaťtisíc korún.
Poslanec NR SR zarába okolo 35-tisíc korún a mesačne dostane nezdaniteľnú paušálnu náhradu štyri– až päťtisíc.
Práve paušálne náhrady slúžia na reprezentačný fond profesionálneho politika. Ním má byť najmä kúpa adekvátneho odevu – obleku alebo kostýmu. A keďže si ich politici nekupujú každý mesiac, je táto suma dostatočne vysoká na to, aby Slovensko reprezentovali na požadovanej úrovni.
Napriek tomu to tak byť nemusí.
Ako to vyzerá v parlamente a vo vláde
Poslanci zákonodarného zboru ešte vždy preukazujú mieru svojho nevkusu či absencie citu pre štýl.
Na chodbách parlamentu uvidíte aj dnes poslanca v sandáloch, svetlých ponožkách či krátkych nohaviciach alebo v saku, ktoré nedokáže zapnúť ani jediným gombíkom.
Občas sa ešte niekto objaví vo svetlozelenom alebo v tvídovom saku – výnimkou nie sú ani svetlosivé obleky, ktoré sú síce značkové a dobrej kvality, ale v parlamentných priestoroch nemajú miesto.
Na Úrade vlády je situácia oveľa lepšia – hoci aj tam občas natrafíte na svetlozelený a sivý oblek alebo nevhodný typ kravaty.
Podľa Ivety Ledererovej sú z mužov vždy alebo väčšinou vkusne oblečení Eduard Kukan, Vladimír Mečiar a Ivan Mikloš, zo žien väčšinou Katarína Tóthová a Anna Malíková.
„Pani Keltošová má napríklad veľa pekných kostýmov, ktoré jej sedia, ale napriek tomu istý čas nosila dosť nápadné kárované saká. Tie sa nehodia. Pani Dubovská je elegantná, ale vo svojom veku by možno mohla vyzerať trochu inak. Mala by zmeniť účes alebo trochu oživiť šatník. Jej oblečenie je síce adekvátne spoločenskému postaveniu, ale nie veku. Malo by to byť v úmere.“
Z mužov by mali zlepšiť svoj štýl všetci, čo chodia do diskusných relácií vo svetlých alebo v krátkych ponožkách.
„Pre diváka televízie je nepríjemné pozerať sa na odhalené pánske lýtko. Raz som dokonca zažila, že spod nohavíc vykúkala politikovi aj spodná bielizeň. Vtedy som sa pokúšala do tej relácie dotelefonovať.“
Napriek tomu si Ledererová myslí, že éra bielych ponožiek a fialových oblekov sa skončila – a je presvedčená, že voliť bude opäť nielen podľa svojho vedomia a svedomia, ale aj podľa toho, čo na konkrétnych politikoch uvidí v televízii oblečené.
Psychológovia sa zhodujú, že oblečenie je aj výrazom vážnosti, s akým konkrétna osoba pristupuje k svojmu okoliu.
Brigita Schmögnerová, rok 1994
Ledererová: „Sukňa je dlhšia, tento štýl sa mi páči. Gombíky sú možno trochu výrazné, ale to by až tak neprekážalo. Je mi sympatické, že nevidím veľa golierikov a brošne. Ja by som rozparok na sukni umiestnila dozadu, nie dopredu.“ FOTO – TASR
Premiér, rok 1998
Ledererová: „Biely golier, modrá košeľa – to je anglický štýl. Mne osobne sa veľmi páči. Sako sa zdá priveľké, ale vieme, že vtedy mal za sebou veľké behy a asi trochu schudol. Pán premiér si, žiaľ, potrpí na vysoké vestičky.“
Brigita Schmögnerová, rok 2002
Ledererová: „Tejto dĺžke sukne hovoríme ,lady‘. Je predpísaná na protokolárne obliekanie, v týchto funkciách. Čo mi prekáža, je golierik na blúzke aj na saku, brošňa, náhrdelník a šatka na krku. Je to príliš veľa detailov na jednu osobu, vždy sa treba riadiť heslom, že elegancia je v jednoduchosti.“
Mikuláš Dzurinda ako minister dopravy, rok 1994
Ledererová: „Štýl obleku – hovoríme tomu `a la Burzalíno – pripomína oblečenie talianskej mafie. V dámskom šatníku je prípustné, páni z vyšších spoločenských vrstiev a vo vyššom postavení by si ho nemali obliekať.“
Milan Kňažko a Roman Kováč, rok 2001
Ledererová: „Nositeľ bledého obleku je veselo naladený. Je to slnečné oblečenie, počítam, že bolo leto a prišiel zo stretnutia, kde sprevádzal návštevu na pobreží Dunaja. Minister by mal nosiť oblek bledej farby iba v letných mesiacoch, aj to len na prechádzke so zahraničnou návštevou. Na oficiálne príležitosti a vo večerných hodinách je nevhodný. Roman Kováč za posledných pár rokov celkom oživil svoj šatník, viac-menej nemám výhrady.“
FOTO – TASR
Vladimír Mečiar a Ľudovít Černák, rok 1993
Ledererová: „Majú dvojradové obleky. Tie sa nosia priebežne. Politici by sa aj tak nemali príliš riadiť módnymi hitmi alebo trendmi. Pán Mečiar je oblečený elegantne, má perfektne doladenú viazanku. U pána Černáka by som spochybnila práve viazanku, pretože vyzerá skôr ako originál od nejakého výtvarníka. Také sa používajú na iný účel. K takejto viazanke nie je namieste ani spona. Je však stále otázkou, či spony nosiť, alebo nie. Sú aj takí, čo potrebujú ukázať, koľko na nej majú briliantov.“
FOTO – ČTK
Mečiar, Kňažko a Kováč,
rok 1992
Ledererová: „Ideálnym variantom je oblečenie Milana Kňažka – nie je vidieť, čo má pod kabátom. Pán Mečiar vyzerá veľmi elegantne, ale motýlik je vzhľadom na jeho postavu malý. Naopak, Roman Kováč má motýlik priveľký a príliš sklesnutý. Expremiér má elegantný plášť, adekvátny spoločenskému postaveniu. Kňažko má plášť veľmi kvalitný už na pohľad – pravdepodobne z ťavej srsti, kašmírový, ktorý je aj trendový, aj klasický. Dnešný minister zdravotníctva si určite odvtedy šatník o nejaký kvalitný, vhodný plášť doplnil.“ FOTO – ČTK
Autor: Pripravili DAŠA MATEJČÍKOVÁ
