MELBOURNE, BRATISLAVA. Mehdi Alí mal pätnásť rokov, keď ho rodina naložila na loď smerujúcu do Austrálie, aby sa vyhol prenasledovaniu, ktorému Arabi čelili v Iráne. Skončil na tichomorskom ostrove Nauru, kde Austrálčania vytvorili jedno zo záchytných centier pre ľudí, ktorí sa do krajiny pokúšali dostať nelegálne.
Roky tam žil de facto vo väzení, bez nádeje, že by čoskoro mohol pracovať alebo sa slobodne pohybovať. To v ňom vyvolalo posttraumatickú stresovú poruchu, pre ktorú ho pred niekoľkými mesiacmi presunuli do Park Hotela v centre Melbourne.
Do hotela, ktorý je de facto väzením a z ktorého prichádzajú správy o jedle s červami alebo s plesnivým chlebom. „Niekedy si prajem, aby som bol vtedy zomrel na oceáne,“ hovorí pre Financial Times dnes 24-ročný Alí, ktorému austrálske úrady odopierajú slobodu už deväť rokov.
„Vo väzení vám zoberú život a vy nevidíte životy iných,“ povedal denníku z hotela cez telefón. „Tu som však v centre mesta, vidím okolitý život, ale budovu nemôžem opustiť. Je to, ako keby som bol hladný a sledoval, ako niekto predo mnou je.“
Celebritná návšteva
Posledné zábery z Austrálie. Ako Djokoviča deportovali z krajiny Čítajte Začiatkom januára vznikla pre viac ako tridsať žiadateľov o azyl v tomto hoteli nádej, že sa podmienkami v hoteli začne zaoberať medzinárodná verejnosť.
Na štyri noci v ňom totiž skončila svetová tenisová jednotka Novak Djokovič, ktorému vláda zrušila víza a on tu čakal na verdikt súdu v odvolacom procese. K demonštrantom za práva utečencov sa pridali aj priaznivci tenistu a novinári.
„Nikdy som nevidel toľko fotoaparátov, toľko pozornosti. Dúfam, že Novak Djokovič sa dozvie viac o našej situácii a bude o tom hovoriť,“ povedal Mehdi Alí pre Guardian.
Trochu ho však sklamalo, že aj keď sa ho novinári na niečo pýtali, zaujímali sa viac o Djokoviča ako o životy utečencov, ktorí v hoteli uviazli nie na niekoľko dní, ale niekoľko rokov.
Jeho nádeje sa zatiaľ celkom nenaplnili.
