WASHINGTON. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zistila, že Rusko pripravuje zámienku na potenciálnu inváziu na Ukrajinu a Moskva už pripravila agentov, aby vykonali „operáciu pod falošnou vlajkou“ na východe krajiny.
Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa.
Vina by pripadla na Ukrajinu
Podľa neho sa americká administratíva tiež domnieva, že Rusko sa pripravuje aj prostredníctvom dezinformačnej kampane na sociálnych médiách tým, že označuje Ukrajinu za agresora, ktorý pripravuje bezprostredný útok proti ruským silám na východnej Ukrajine.

Americké tajné služby podľa spomenutého predstaviteľa zistili, že Rusko už vyslalo agentov vycvičených v boji v mestskom prostredí, ktorí by mohli použiť výbušniny na vykonanie sabotáže proti ruským zástupným silám, ak sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodne, že chce pokročiť s inváziou.
Vina by pripadla na Ukrajinu. Podrobnosti o tom, ako sa spravodajská komunita dostala k daným informáciám a do akej miery im dôverujú, daný predstaviteľ neuviedol.
Druhá osoba oboznámená s rokovaniami medzi Washingtonom a Kyjevom o súčasnej kríze uviedla, že Biely dom o spomenutých zisteniach neinformoval Ukrajinu predtým, ako ich v piatok zverejnili.
Ukrajina tiež monitoruje údajné použitie dezinformácií zo strany Ruska. Ukrajinské médiá v piatok tiež informovali, že tamojšie úrady veria, že ruské špeciálne služby plánujú možný incident pod falošnou vlajkou, ktorý by sa dal považovať za provokáciu ďalšieho konfliktu.
Rusko tvrdenia odmieta
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol tvrdenia amerických spravodajských služieb, že zámienkou pre ruskú inváziu na Ukrajinu by sa mohli stať falošné útoky Rusov na vlastné ciele.
Peskov tieto vyjadrenia označil za "nepodložené", informovala agentúra TASS.
"Všetky takéto vyhlásenia, ktoré doteraz zazneli sú neopodstatnené a ničím nepodložené," uviedol Peskov.
Rusko podľa agentúry Reuters naďalej popiera, že by malo v úmysle zaútočiť na Ukrajinu, avšak zároveň tvrdí, že by mohlo podniknúť bližšie nešpecifikované vojenské kroky, pokiaľ nebudú splnené jeho požiadavky – vrátane prísľubu Severoatlantickej aliancie (NATO), že Kyjev sa nikdy nestane jej súčasťou.
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok uviedol, že Rusko dúfa, že sa obnovia bezpečnostné rozhovory so Spojenými štátmi. Bude to však podľa neho závisieť od reakcie Washingtonu na návrhy Moskvy.
"Kategoricky odmietame NATO pri našich hraniciach, najmä vzhľadom na súčasný kurz ukrajinského vedenia," povedal Lavrov.
Na otázku, čo Moskva myslela slovami, že v prípade neúspechu rozhovorov podnikne "vojensko-technickú akciu", Lavrov odpovedal, že pôjde o "opatrenia týkajúce sa rozmiestnenia vojenského vybavenia".
Pokračovanie dialógu
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v piatok dohodli na desaťbodovom pláne jednotného postupu pri rokovaniach s Ruskom.
Po skončení neformálneho stretnutia šéfov európskych diplomacií vo francúzskom Breste o tom informovala agentúra DPA.
"Ostávame otvorení dialógu s Ruskom - ale nikdy nie na úkor našej slobody, suverenity, nezávislosti a rešpektovania základných hodnôt," uviedol vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.
"Účastníci stretnutia sa jednomyseľne zhodli na pokračovaní náročného dialógu s Ruskom... Chceli by sme, aby bola európska angažovanosť čo najaktívnejšia v rôznych oblastiach dialógu s Moskvou," dodal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.
Koncept jednotného európskeho prístupu k Rusku podľa DPA prináša "zmes odstrašovania a dialógu" vzhľadom na rozmiestnenie ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou.
Prípravy na možné nové sankcie EÚ majú pokračovať v súlade so Spojenými štátmi.
V jednotnom európskom pláne sa zároveň zdôrazňuje ochota prijať opatrenia na budovanie vzájomnej dôvery a tiež ochota uzavrieť nové dohody o odzbrojení či kontrole zbrojenia.