BRUSEL. Severoatlantická aliancia a Rusko sa dohodli, že sa pokúsia naplánovať ďalšie vzájomné stretnutia, a to aj napriek napätiu v súvislosti s hromadením ruských vojenských síl v blízkosti Ukrajiny.
Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení stredajšieho zasadnutia Rady NATO – Rusko, informoval bruselský spravodajca TASR.
Rozhovory o Ukrajine nebudú jednoduché
Rokovania boli zamerané na súčasné bezpečnostné otázky v Európe, najmä na situáciu na Ukrajine a v jej pohraničí, ako aj na otázky týkajúce sa vojenských aktivít, vzájomnej transparentnosti a znižovania rizík prípadného konfliktu.
Stoltenberg pred novinármi uviedol, že obe strany vyjadrili potrebu dialógu a preskúmania harmonogramu budúcich stretnutí. Zároveň však dodal, že rozhovory o Ukrajine "nebudú jednoduché".
"Medzi spojencami z NATO a Ruskom sú v tejto otázke značné názorové rozdiely a tie nebude ľahké preklenúť," opísal situáciu. Zdôraznil, že Ukrajina má právo rozhodnúť o svojich budúcich bezpečnostných opatreniach sama a že NATO si udrží politiku otvorených dverí pre nových členov. "Nikto iný nemá k tomu čo povedať a Rusko, samozrejme, nemá právo veta," odkázal.
Podľa jeho slov existujú medzi spojencami z NATO a Ruskom názorové rozdiely aj v súvislosti s požiadavkami Moskvy na zavedenie nových bezpečnostných pravidiel v Európe, ale spojenci sú pripravení opäť sa stretnúť a rokovať so zástupcami Kremľa.
Shermanová podľa tlačovej agentúry AP v Bruseli opätovne potvrdila, že každá európska krajina by mala mať právo vstúpiť do NATO, ak chce, aj napriek tomu, že Rusko trvá na tom, aby táto vojenská organizácia prestala expandovať na východ. "Každá krajina má suverénne právo zvoliť si svoju vlastnú cestu," uviedla Shermanová na Twitteri.
Diplomatické misie
Rusko vzalo na vedomie návrh NATO na obnovenie práce diplomatickej misie NATO v Moskve a ruskej misie v Bruseli. Moskva však zatiaľ na tento návrh Severoatlantickej aliancie neodpovedala. Pre agentúru TASS to v stredu uviedli zdroje ruského ministerstva zahraničných vecí.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vysvetlilo, že pokiaľ ide o obnovenie práce diplomatických misií, šlo o návrh aliancie. Rusko ho vzalo na vedomie, ale zatiaľ naň neodpovedalo.
Za spoločným stolom
Stoltenerg za pozitívny signál označil, že spojenci z NATO a Rusko si po dlhšom čase sadli za jeden stôl. K rokovaniam v tomto formáte došlo po dvojročnej prestávke.
V Bruseli sa prvý raz po vyše dvoch rokoch zišla Rada NATO-Rusko Čítajte Za posledné dva roky sa neuskutočnilo žiadne oficiálne stretnutie, na ktorom by obe strany hovorili o dôvodoch prítomnosti ruských vojenských síl pri hraniciach s Ukrajinou a o požiadavkách Ruska na poskytnutie bezpečnostných záruk v Európe.
Zasadnutie Rady NATO – Rusko, hlavnej platformy na dialóg medzi oboma stranami, zavedenej v roku 2002, zvolal koncom decembra generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Začalo sa o 10.00 h v centrále Aliancie v Bruseli.
Na zasadnutí, ktoré viedol Stoltenberg, ruskú delegáciu zastupoval námestník ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško a delegáciu USA námestníčka ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová. Ostatné členské krajiny 30-člennej Aliancie sa zúčastnili na úrovni veľvyslancov.
Posledné zasadnutie Raya NATO – Rusko sa konalo 5. júla 2019, keď sa rozhovory zamerali na Zmluvu o jadrových zbraniach stredného doletu (INF), ktorá prestala platiť v auguste 2019 po vystúpení Spojených štátov a Ruska z tohto paktu.
