BANJA LUKA, BRATISLAVA. Deviaty januárový deň je v Bosne citlivým dátumom. V roku 1992 v tento deň miestni Srbi vyhlásili svoju republiku, čím spustili krvavú občiansku vojnu so stotisíc obeťami, ktorá vyvrcholila masakrom v Srebrenici.
Na toto spomínajú bosnianski moslimovia, keď vidia, ako ich krajania srbskej národnosti aj po tridsiatich rokoch uctievajú tento deň a označujú ho za začiatok svojej štátnosti. Oslavy sa odohrávali aj tento rok napriek tomu, že bosniansky ústavný súd ich dávnejšie zakázal.
Ulicami najväčšieho bosniansko-srbského mesta Banja Luka pochodovali aj príslušníci bezpečnostných zložiek, spievali sa nacionalistické piesne oslavujúce Republiku Srbskú ako štát kresťanského dedičstva. Nechýbali útoky na Bosniakov, moslimov žijúcich v Bosne.
Bez štátu nie je sloboda
Oslavy prichádzajú v osobitne citlivom období, keď sa najmä srbská časť bosnianskej politickej reprezentácie vyhráža, že opustí základné piliere suverenity štátu – spoločné ozbrojené zložky, prokuratúru či daňový systém.
Keď si videl kopec, videl ťa aj ostreľovač. Dayton Bosnu dodnes rozdeľuje Čítajte "Srbský ľud nebude mať slobodu, kým nebude mať vlastný štát," povedal počas osláv Milorad Dodik, bývalý prezident Republiky Srbskej, ktorý ju teraz zastupuje v trojčlennom predsedníctve Bosny a Hercegoviny.
Bosniansky politický systém vznikol Daytonskou dohodou v roku 1995, ktorá ukončila občiansku vojnu. Vytvorila štát dvoch autonómnych území, Republiky Srbskej a Federácie Bosny a Hercegoviny, v ktorej žijú miestni moslimovia -Bosniaci - a Chorváti. Osobitný štatút má dištrikt Brčko.
Tento systém síce priniesol na desaťročia mier, no do veľkej miery brzdí pokrok. Na zásadných rozhodnutiach sa totiž musia zhodnúť zástupcovia všetkých troch komunít.
