ALMATY, BRATISLAVA. Sú najdôležitejší obchodní, vojenskí aj politickí partneri. Aj keď Kazachstan bol vyše 70 rokov súčasťou Sovietskeho zväzu, nie vždy boli vzťahy medzi Ruskom a najväčšou vnútrozemskou krajinou ideálne.
Po minulotýždňových protestoch, ktoré sa v niektorých mestách zmenili na násilné nepokoje, pomohla kazašskému režimu na jeho vlastnú žiadosť najmä ruská armáda.
Aj keď Kazachstan už avizuje odchod zahraničných armád, režim prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva môže byť podľa expertov teraz od Moskvy viac závislý ako kedykoľvek predtým. Niektorí v tom vidia aj snahu ruského prezidenta Vladimira Putina vrátiť sa k silnému Rusku na čele veľkého zväzu.
Z čoho žije Kazachstan? Je to mekka bitcoinu a uránová veľmoc Čítajte Putin musel režim zachrániť
Politické dianie v Kazachstane môže vzdialene pripomínať aj to, čo sa udialo v Bielorusku. Aj keď Moskva a Minsk boli blízkymi spojencami a v roku 1999 podpísali zmluvu o spoločnom Zväzovom štáte Ruska a Bieloruska, v posledných rokoch ich vzťahy škrípali.
V apríli 2018 nazval Alexander Lukašenko Rusko najväčším rivalom, o rok neskôr zase vyhostil ruského veľvyslanca, ktorý podľa neho zaobchádzal s Bieloruskom ako s ruskou provinciou.
Ešte začiatkom roka 2020 sa napätie medzi štátmi zvýšilo, keď Rusko najprv zavedením dane zvýšilo cenu ropy a následne dodávky pre Bielorusko pozastavilo. Lukašenko to vtedy nazval vydieraním a snahou o „pohltenie Bieloruska“, ktoré odmietol.
